Brusel 30. januára (TASR) - Európska komisia navrhla dnes členským krajinám EÚ, aby novým členom poskytli počas prvých troch rokov po rozšírení sumu 40,16 miliardy eúr.
Tieto peniaze dostanú nové krajiny, vrátane Slovenska, v rámci poľnohospodárskych a regionálnych fondov, ale aj podpory na budovanie inštitúcií. Slovensko a Litva získajú podporu aj na odstavenie zastaraných jadrových elektrární Jaslovské Bohunice a Ignalina.
Na podporu v plnej výške si však budú musieť nové členské krajiny počkať niekoľko rokov. Návrh im totiž ponúka menej v regionálnej oblasti i poľnohospodárstve, kde budú musieť roľníci na priame platby v plnej výške čakať až do roku 2013. Mnohé kandidátske krajiny vyjadrili v uplynulých dňoch nespokojnosť a obavy, že budú len druhotriednymi členmi.
Komisár EÚ pre rozšírenie Günter Verheugen je však napriek tomu presvedčený, že ide o najlepší možný návrh. "Ponuka predstavuje správnu rovnováhu medzi očakávaniami kandidátskych krajín, ktoré sa stanú plnými členmi EÚ, a rozpočtovými obmedzeniami únie. Inými slovami, je to najlepšia najlepšia možná dohoda, ktorá by však nemala byť pozvánkou na handrkovanie," povedal.
"Pre kandidátov to znamená, že budú môcť výrazne využiť solidaritu EÚ. Budú síce prechodné obdobia, ale so žiadnym novým členom sa nebude zaobchádzať ako s druhotriednym členom. Pre členské krajiny to znamená, že sa už nemusia obávať finančnej záťaže rozšírenia," komentoval návrh Verheugen.
Suma 40,16 miliardy eúr sú tzv. záväzky, ktoré budú novým krajinám k dispozícii, neznamená to však, že budú aj skutočne vyplatené. Nie všetky projekty, s ktorými sa v tejto sume počíta, musia byť aj zrealizované. Nové krajiny s istotou dostanú 28 miliárd eúr, ktoré EK vyčlenila ako platby.
Komisia vychádza v dnešnom návrhu z predpokladu, že v roku 2004 dôjde k rozšíreniu o desať krajín. Dodržala pritom strop stanovený vo finančnom výhľade EÚ na roky 2000-06 (Agenda 2000), ktorý povoľoval výdavky na rozšírenie v období 2004-06 vo výške 42,6 miliardy. Rezervu 2,4 miliardy eúr označila EK za preventívnu a chce ju využiť napríklad na kompenzácie novým členom za ich príspevky do rozpočtu.
Zo sumy 40,16 miliardy eúr pohltia najväčšiu časť štrukturálne výdavky, teda podpora zaostávajúcich regiónov, v rámci ktorej dostanú nové členské krajiny za tri roky vyše 25 miliárd eúr, čo je však menej, ako stanovovala Agenda 2000, a to len pre šesť krajín.
Komisia vypočítala, že v roku 2006 bude desať nových členov dostávať zo štrukturálnych fondov asi 126 eúr na obyvateľa, čo je však oveľa menej ako suma 231 eúr, akú budú v tom čase dostávať štyri terajšie členské štáty (Španielsko, Portugalsko, Grécko, Írsko).
Tento scenár EK ospravedlňuje obmedzenou absorpčnou kapacitou nových členov. Tú však podľa nej možno zvýšiť zameraním zdrojov na kohézny fond, z ktorého by mala putovať jedna tretina štrukturálnych výdavkov, zatiaľ čo pri terajších štyroch krajinách je to len 18 percent. Tým sa štrukturálna podpora novým členom zvýši v roku 2006 na 137 eúr na obyvateľa.
Zo štrukturálnych fondov dostávajú peniaze tie regióny, kde je HDP na obyvateľa pod úrovňou 75 percent priemeru EÚ, na kohézny fond majú nárok krajiny, ktorých celkový HDP na obyvateľa je pod úrovňou 90 percent priemeru únie.
Približne 9,5 miliardy za prvé tri roky po rozšírení pohltia výdavky na poľnohospodársku podporu, ktorá sa skladá z cenových dotácií, podpory vidieckeho rozvoja a priamych platieb roľníkom. S tými síce Agenda 2000 nepočítala, komisia však navrhuje, aby ich noví členovia dostali.
V prvom roku to však bude len 25 percent z ich plnej výšky, v druhom 30 a v treťom 35 percent. Až v roku 2013 majú nové krajiny dostať priame platby v plnej výške. Komisia to odôvodňuje tým, že plné priame platby hneď po vstupe by znížili motiváciu pri reštrukturalizácii a modernizácii zastaraného agrosektoru v terajších kandidátskych krajinách. Celkovo na ne EK navrhuje sumu 2,5 miliardy na roky 2004-06.
S cieľom zabrániť nerovnému postaveniu roľníkov z nových krajín, ktorí budú dostávať od EÚ štyrikrát menšiu podporu ako ich kolegovia z terajších členských štátov, navrhuje EK ponechať novým členom možnosť zachovania národných dotácií, ktoré budú môcť doplniť podporu roľníkom do výšky pred vstupom do EÚ. Tá však nebude môcť byť vyššia ako v terajších členských krajinách.
EK zároveň navrhuje zvýšiť podporu vidieckeho rozvoja. Počas troch rokov na ňu navrhuje poskytnúť 4,9 miliardy eúr, čo je o 1,2 miliardy viac, ako predpokladala Agenda 2000. Navrhuje tiež zvýšiť spolufinancovanie projektov zo strany EÚ na 80 percent.
V rámci ostatných výdavkov navrhuje EK poskytnúť Slovensku v období 2004-06 ročne 20 miliónov eúr na odstavenie bloku V1 jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Litva dostane v rovnakom období až 245 miliónov na odstavenie Ignaliny. Na podporu budovania inštitúcií v nových krajinách navrhuje EK na roky 2004-06 sumu vyše dve miliardy eúr.
Celkové výdavky na rozšírenie v roku 2004 budú podľa návrhu EK 10,8 miliardy, v druhom roku 13,4 a v treťom 15,9 miliardy eúr vo forme záväzkov, 5,7, 10,5 resp. 11,8 miliardy vo forme skutočných platieb.
Čo sa týka spoločného rozpočtu EÚ, komisia uznáva, že plné príspevky nových členov hneď po vstupe by zaťažili ich rozpočet, keďže úroveň podporných platieb z fondov EÚ bude podľa rozpočtových pravidiel časovo zaostávať za ich prisľúbenou hodnotou.
Komisia preto navrhuje princíp kompenzácií. Noví členovia budú síce musieť do rozpočtu prispievať hneď v plnej výške (v prípade SR asi 12 miliárd korún), ale túto sumu dostanú späť. V každom prípade by nemali v prvých rokoch po vstupe platiť do rozpočtu viac ako budú dostávať. Konkrétne sa táto oblasť dohodne až na záver prístupových rokovaní.
Návrh na financovanie rozšírenia poslala dnes EK členským krajinám. Na základe ich reakcie vypracuje potom komisia návrhy spoločných rokovacích pozícií ku kapitolám poľnohospodárstvo, regionálna politika a rozpočtové ustanovenia.
(spravodajca TASR Robert Sermek) dem
