LONDÝN, BRATISLAVA. Nie je to len smútok, ale skutočná trauma, postraumatická stresová porucha. Tak o smrti svojej jednovaječnej dvojičky hovorí Angličanka Karren Fraserová-Knightová.
Paula Greenhoughová mala 55 rokov a v marci ochorela na Covid-19. Nepomohol jej ani pľúcny ventilátor a začiatkom apríla zomrela.
Európa sa otvorila, ale štáty si dávajú podmienky. Kam sa Slováci dostanú bez obmedzení? Čítajte „Smrť svojej sestry prežívam odvtedy každý deň. Ak by vláda konala okamžite, tisíce ľudí vrátane nej by dnes neboli mŕtvi,“ povedala sa pre BBC.
„Títo ľudia nemali zomrieť a vláda musí uznať svoju zodpovednosť za to, že nezatvorila krajinu dosť skoro, že nezatvorila letiská.“
Podobné hlasy sa objavujú vždy, keď sa v Británii vedie diskusia o tom, prečo je krajina na tom počas pandémie horšie ako zvyšok Európy.
Vo štvrtok do toho prišli údaje, podľa ktorých má Anglicko najvyšší počet „prebytočných“ úmrtí na kontinente.
Presnejšia štatistika
Táto štatistika porovnáva počet ľudí, ktorí zomrú v iných rokoch oproti aktuálnemu stavu. Ak by napríklad v apríli priemerne zomieralo dvesto ľudí a v jednom roku by zomrelo tristo, dá sa hovoriť o päťdesiatpercentnom náraste úmrtí.
Odborníci to považujú za najspoľahlivejší ukazovateľ toho, ako pandémia zasiahla krajinu. Nie u všetkých obetí sa totiž musí preukázať nákaza koronavírusom a zároveň táto štatistika zohľadňuje aj ľudí, ktorí zomreli napríklad preto, že počas pandémie pre nich nebolo miesto v nemocnici alebo nešli na kontrolu k lekárovi.
Navyše, jednotlivé krajiny majú vlastné pravidlá na to, ako sa zdôvodňuje úmrtie v prípade pacientov, u ktorých sa objavil koronavírus, ale nemusel byť jedinou príčinou smrti.
