RÍM. Káva obsahuje protizápalové substancie a antioxidanty, ako sú polyfenoly, ale aj ďalšie látky, ktoré už nie sú tak prospešné. Kávy sa ťažko zriekame. Dobrou správou ale je, že nejde o zlozvyk, ktorý je potrebné za každú cenu odstrániť, skôr naopak, píše taliansky denník Corriere della Sera.
Podľa nedávneho výskumu Univerzity kráľovnej Márie v Londýne, ktorý bol vykonaný na vzorke 8000 ľudí, sa napríklad ukázalo, že káva nepôsobí negatívne na cievy, ako sa mnohí obávajú. Pitie kávy totiž nevedie k ich tuhnutiu, ktoré by mohlo ohroziť krvný obeh. Potvrdzuje to správa Inštitútu pre vedecké informácie o káve, podľa ktorého môže káva vďaka obsahu polyfenolov znižovať riziko kardiovaskulárnych ochorení.
Šesť už môže byť veľa
Tri až päť šálok kávy za deň znižuje o 15 percent pravdepodobnosť infarktu či mŕtvice. Navyše u tých, ktorí už majú nejaké problémy so srdcom alebo cievami, znižuje káva úmrtnosť. Záleží ale na množstve vypitej kávy; ako na základe analýzy údajov od 350 000 ľudí konštatovala austrálska vedkyňa Elina Hyppönenová, viac ako šesť šálok denne môže byť nebezpečné, pretože potom sú protizápalové a antioxidačné účinky polyfenolov prehlušené pôsobením kofeínu, ktorý vo veľkom množstve môže zvyšovať krvný tlak.
Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) zdôrazňuje, že konzumácia až 200 miligramov kofeínu v jednej dávke a až 400 miligramov v priebehu dňa nevyvoláva významnejší toxicitu. Individuálna citlivosť voči kofeínu je však rôzna a je dôležité, aby sa každý naučil poznať svoju reakciu na kávu. Je zjavné, že vypitím troch až piatich šálok za deň svoje zdravie neohrozíte, naopak.
Nedávna rozsiahla porovnávacia štúdia vedcov zo University of Southampton publikovaná na stránkach British Medical Journal ukazuje, že s touto dávkou sa o 17 percent znižuje celková úmrtnosť, o 19 percent úmrtnosť na kardiovaskulárne choroby, o 18 percent sa znižuje výskyt nádorov, napríklad rakoviny pečene alebo leukémia. Umiernená konzumácia kávy znižuje pravdepodobnosť chronických hepatitíd.
Pôsobí pozitívne aj pri neurologických ochoreniach, ako je Parkinsonova alebo Alzheimerova choroba, a znižuje pravdepodobnosť metabolických ochorení, ako je cukrovka druhého typu.
Káva pred spaním
A šálka espressa po večeri? Pre mnohých ide o hazard, lebo hrozí, že budú takmer celú noc hore. Nemusí to však vždy platiť. Ukazuje to výskum publikovaný v časopise Sleep, ktorého autori boli prekvapení, že nenašli žiadny vzťah medzi kofeínom a spánkom: počet hodín a kvalita spánku sa nemenili v závislosti na tom, kedy účastníci výskumu pili svoju poslednú kávu. Autori výskumu zdôrazňujú, že káva nevadí tým, ktorí sú už zvyknutí ju piť večer.
Účinky kofeínu sú veľmi heterogénne a individuálne. Nemožno zovšeobecňovať a každý sa musí naučiť poznať, čo mu vyhovuje. Kto vypije kávu po piatej hodine popoludní a potom ťažko zaspáva, je pravdepodobne citlivejší na účinky kofeínu na stav bdelosti. Kto tieto problémy nemá, môže ďalej piť kávu aj po večeri.
Tri až päť šálok kávy denne prináša celú škálu výhod. A kedy je najlepšie kávu piť? Nie hneď, ako sa prebudíme, pretože na našej bdelosti sa podieľa už kortizol produkovaný skoro ráno. Lepšie je dať si kávu, keď hladina tohto hormónu klesá, čo je medzi desiatou a dvanástou hodinou a potom poobede. Dôležitá je ale aj príprava: napríklad v esprese je 50 až 75 miligramov kofeínu, zatiaľ čo v americkej káve 120 až 180 miligramov na jednu šálku.
