ATÉNY, ANKARA. Turecko v sobotu kritizovalo nesúhlasné vyhlásenia Grécka proti premene istanbulskej dominanty Hagia Sofia na mešitu. V piatok sa v tomto pôvodne byzantskom chráme konali už aj prvé moslimské bohoslužby.
Vzťahy medzi Ankarou a Aténami - spojencami v rámci vojenskej organizácia NATO - sú v posledných mesiacoch nie práve najlepšie a napätie sa v súvislosti s Hagiou Sofiou a zásobami zemného plynu vo východnej časti Stredozemného mora ešte viac zvýšilo, analyzuje agentúra AFP.
Medzi tisíckami veriacich, ktorí sa v Hagii Sofii zúčastnili v piatok na prvých islamských modlitbách, odkedy bola tento mesiac zmenená z múzea na mešitu, bol aj turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.
Grécky premiér Kyrios Mitsotakis v piatok povedal, že to, čo sa teraz stalo v Istanbule, nie je ukážkou sily, ale skôr dôkazom slabosti.
"Táto reakcia Atén na otvorenie Hagie Sofie pre moslimské bohoslužby opäť odhalila nepriateľstvo Grécka voči islamu a Turecku," povedal hovorca tureckého ministerstva zahraničných vecí Hami Aksoy.
Hovorca "ostro odmietol" podpálenie tureckej vlajky, ku ktorému došlo v gréckom meste Solún, a obvinil grécku vládu i parlament, že svojimi nepriateľskými vyhláseniami provokujú verejnosť.
Hagiu Sofiu pôvodne postavili ako katedrálu v rokoch 532-537 počas existencie Byzantskej ríše na príkaz cisára Justiniána.
Po rozpade Byzantskej ríše v roku 1453 a po dobytí Konstantínopola - súčasného Istanbulu - Osmanskou ríšou sa kresťanská katedrála stala mešitou, ale v roku 1934 ju na základe dekrétu zakladateľa moderného Turecka Mustafu Kemala Atatürka vyhlásili za múzeum.
V roku 1985 zapísali Hagiu Sofiu na zoznam Svetového dedičstva UNESCO.
Vládny dekrét, na základe ktorého sa Hagia Sofia stala múzeom, zrušil turecký najvyšší správny súd 10. júla tohto roka. Zmenu štatútu pamiatky na mešitu odobril aj prezident republiky Recep Erdogan.
