BRATISLAVA. Kiahne sú oveľa staršie, než naznačovali doterajšie dôkazy. Podľa genetických výskumov nimi trpeli už Vikingovia pred 1 400 rokmi a práve oni zrejme zavliekli túto vysoko nákazlivú chorobu do celej Európy. Ešte v 20. storočí podľahlo tomuto ochoreniu približne 300 miliónov ľudí, než sa ho v roku 1980 podarilo oficiálne vykoreniť prostredníctvom celosvetovej očkovacej kampane.
Kedy sa epidémia kiahní po prvý raz objavila, však nie je známe. Hoci vedci predpokladajú, že ochorenie sa vyskytovalo na svete už 10-tisíc rokov pred naším letopočtom, doteraz neexistoval žiadny vedecký dôkaz o tom, že tu vírus varioly bol už pred 17. storočím. Nie je tiež jasné, ako sa ním ľudia prvý raz nakazili. Avšak podobne, ako v prípade ochorenia COVID-19, odborníci predpokladajú, že vírus pochádzal od zvierat.
Výskyt kiahní u Vikingov sa podarilo dokázať medzinárodnému tímu vedcov. Genetický výskum uskutočnený na 11 vikinských pohrebiskách v Dánsku, Nórsku, Rusku a Veľkej Británii potvrdil genóm vírusu v ľudských zuboch. Jeho genetická štruktúra je však odlišná od moderného vírusu kiahní. "Táto skoršia verzia má geneticky bližšie k zvieracím kiahňam tiav alebo hlodavcov," uviedol jeden z autorov štúdie Lasse Vinner. "Ako sa však ochorenie v dobe Vikingov prejavovalo, nevieme," doplnil.
Vikingovia boli tiež známi tým, že cestovali po Európe aj za jej hranicami. "Ľudia cestujúci po svete rýchlo rozšírili nový koronavírus, preto je pravdepodobné, že Vikingovia šírili kiahne. Len s tým rozdielom, že vtedy cestovali na lodiach, nie lietadlami," poznamenal vedúci štúdie Eske Willerslev.
Výsledky svojho výskumu zverejnili vo vedeckom časopise Science.
