ISTANBUL. Ikonický chrám Hagia Sofia v Istanbule dnes prvý raz po 86 rokoch privíta moslimských veriacich na piatkových modlitbách.
Stane sa tak po kontroverznom rozhodnutí, ktorým historickú stavbu zo 6. storočia premenili na mešitu.
Prišli Erdogan a náboženskí vodcovia
Na modlitbách, ktoré pritiahli tisícky veriacich, by sa zúčastnil aj turecký prezident Recep Tayyip Erdogan spolu s ďalšími asi 500 hodnostármi.
Erdogan v modlitebnej čiapke a poprední členovia tureckej vlády s rúškami na tvárach si na začiatku modlitieb kľakli na modré modlitebné koberčeky.
Modlitby, ktoré naživo vysielali turecké médiá, viedol šéf štátneho Riaditeľstva pre náboženské záležitosti (Diyanet) Ali Erbaš.
Mešita zostane otvorená aj cez noc
Istanbulský guvernér Ali Yerlikaya uviedol, že po tom, čo sa davy ľudí prichádzajúce k Hagii Sofii zväčšovali, tamojší predstavitelia prestali ľudí púšťať do tejto oblasti pre obavy zo šírenia koronavírusu.
Na Twitteri ľudí poprosil o trpezlivosť a napísal, že mešita bude otvorená pre veriacich až do sobotňajšieho rána.
Na námestí sultána Ahmeda boli rozmiestnené veľkoplošné obrazovky a reproduktory, prostredníctvom ktorých sa modlitby premietali pre tisíce ľudí zhromaždených pred budovou Hagie Sofie.
Veriaci nedodržiavali bezpečnostné nariadenia
Tisícky mužov a žien, z ktorých mnohí precestovali celú krajinu, rýchlo zaplnili oddelené priestory pred Hagiou Sofiou. Niektorí tam dokonca čakali aj cez noc.
Desiatky veriacich podľa tureckých médií prerazili policajné kontrolné stanovište a náhlili sa ku chrámu, pričom nedodržiavali bezpečnostné nariadenia proti šíreniu koronavírusu.
Prezident Erdogan podpísal dekrét o odovzdaní Hagie Sofie pod správu tureckého Riaditeľstva pre náboženské záležitosti po tom, ako najvyšší správny súd v Turecku anuloval rozhodnutie vlády z roku 1934, ktoré z niekdajšieho byzantského chrámu a mešity spravilo múzeum.
Erdogan, ktorý je zbožný moslim, vyzýval na zmenu charakteru budovy, a to aj napriek vlne medzinárodnej kritiky.
Jedna z najväčších stavieb kresťanstva
Zmenu štatútu pamiatky, ktorá je zapísaná v Zozname svetového dedičstva UNESCO, kritizovali Spojené štáty, Grécko, pravoslávni kresťanskí lídri i pápež František.
Erdogan navštívil Hagiu Sofiu po jej premene na mešitu Čítajte Hagiu Sofiu alebo Chrám Svätej Múdrosti postavili v šiestom storočí a takmer jedno tisícročie bola najväčšou sakrálnou stavbou kresťanského sveta.
Po dobytí vtedajšieho Konštantínopolu v roku 1453 z nej Osmani spravili mešitu. Od roku 1934 slúžila ako múzeum, ktoré každoročne pritiahlo milióny návštevníkov.
Nacionalistické a náboženské skupiny sa však dlho usilovali o jej premenu naspäť na mešitu, zatiaľ čo ostatní veria, že by mala zostať múzeom na znak jednoty kresťanov a moslimov.
