"Názor na rozhodnutie Ústavného súdu pred viac ako šiestimi rokmi som nezmenil," povedal pre TASR sudca v reakcii na rozsiahlu diskusiu na tému dekrétov v Rakúsku.
Zrušenie Benešových dekrétov žiada krajne pravicová strana Slobodných i rakúski ľudovci ešte pred vstupom ČR do EÚ. Podľa nich dekréty odporujú základným európskym hodnotám a sú prekážkou na ceste ČR do EÚ. Predstavitelia ostatných strán v Rakúsku žiadajú, aby česká strana urobila kroky k odstráneniu tohto problému.
"Ústavný súd vo svojom náleze nevychádzal z princípu kolektívnej viny, ale zo zásady individuálnej zodpovednosti. Každý nesieme svoj diel zodpovednosti za vývoj vo svete," konštatoval sudca. Čermák bol v marci 1995 sudcom spravodajcom Ústavného súdu ČR, keď jeho plénum potvrdilo Benešov dekrét o konfiškácii nepriateľského majetku a fondoch národnej obnovy (č. 108/195 Zb.).
Vývoj v súdnej judikatúre, a to najmä Ústavného súdu, ukázal, že tento dekrét nemusel byť aplikovaný v takej šírke, ako sa po roku 1945 dialo. "Mám na mysli dekrét, ktorý vylučuje z konfiškačného procesu fyzické osoby národnosti nemeckej alebo maďarskej, ktoré preukázali, že trpeli pod nacistickým alebo fašistickým terorom," povedal Čermák. Dodal, že správne akty po roku 1945 vydávalo komunistické ministerstvo vnútra, ktoré rozhodovalo rýdzo politicky a účelovo, dokonca i proti duchu samotného dekrétu. Ak by bolo ministerstvo v rukách inej strany, rozhodne by nedošlo ku konfiškácii nepriateľského majetku v takej miere, mieni sudca.
Nález Ústavného súdu z roku 1995 podľa neho ovplyvnil právnu prax len potiaľ, že postavil naisto, že všetky normatívne akty z tohto obdobia sú výrazom legálnej československej zákonodarnej moci. Česká vláda zatiaľ oficiálne vyhlásenie k tzv. Benešovým dekrétom nevydala. Už predtým sa však priklonila k téze, že ide o "vyhasnuté právo", ktoré už nie je v praxi aplikovateľné.
Aj prezident Václav Havel má k dekrétom "kritický vzťah". Poukazuje však na to, že ich zrušenie by predstavovalo veľký právny problém. Dekréty týkajúce sa Nemcov podľa Havla tvoria zlomok zo 150 výnosov prezidenta Beneša a stali sa súčasťou právneho základu československého štátu.
(spravodajkyňa TASR Dana Meissnerová) vk žab
