LONDÝN, BRATISLAVA. Po pätnásťročnej Shamime Begumovej sa prvýkrát pátranie rozbehlo vo februári 2015. Spolu s dvoma kamarátkami odišla zo svojho domu na východe Londýna na letisko Gatwick a všetky tri odleteli do Istanbulu.
Po štyroch rokoch našiel novinár denníka Times Begumovú v sýrskom utečeneckom tábore. Ako jediná z trojice kamarátok prežila – bola tehotná, dve deti už jej zomreli a jej muž, holandský bojovník za teroristickú skupinu Islamský štát, bol v zajatí. „Chcem ísť späť do Británie... No neľutujem, že som sem prišla,“ povedala pre The Times.
Begumovej príbeh kopíruje situáciu, v ktorej sa ocitli stovky európskych žien, ktoré sa pridali k Islamskému štátu a vzali si za mužov džihádistov. V Nórsku dokonca pre návrat vdovy džihádistu takmer skolabovala vláda.
Begumovej britské súdy odobrali občianstvo a zakázali vstup do krajiny. Vo štvrtok však britský súd rozhodol, že 20-ročná žena sa môže do Británie vrátiť, aby mohla rozhodnutie vlády napadnúť.
Súčasť džihádu
Islamský štát bola prvá džihádistická skupina, ktorá aktívne verbovala aj ženy. Mali podporovať bojovníkov, rodiť deti a vo výnimočných prípadoch mohli aj pracovať, ale len ako učiteľky a zdravotníčky.
Islamský štát ich lákal aj na dôležitú rolu v budovaní kalifátu. „Úloha moslimských žien bola byť ženou a rodiť deti. Ako ženy a matky sa priamo zapájali do džihádu, pretože vytvárali novú generáciu bojovníkov,“ hovorí pre Los Angeles Times Charlie Winter, analytik z Medzinárodného centra pre výskum radikalizácie na londýnskej King’s College.
