BRATISLAVA. Na prelome júla a augusta 1945 sa lídri víťazných mocností stretli v nemeckom Postupime, aby dohodli ďalšie podrobnosti povojnového usporiadania Európy. Konflikty medzi ich víziami sa objavovali už vtedy, no zatiaľ vystupovali ako Spojenci.
O necelý rok neskôr už Winston Churchill hovoril o železnej opone, ktorá rozdelila Európu od Štetína po Terst. Zo Spojencov sa za niekoľko mesiacov stali súperi v studenej vojne, ktorá trvala ďalšie štyri desaťročia.
K priamemu konfliktu neprišlo, no "prenesené" vojny a vyhrážky opakovane vyvolávali obavy z jadrovej vojny. Súperilo sa na poli ekonomickom, ideologickom aj vplyvovom. Svet sa rozdelil do vojenských blokov.
Potom prišiel rok 1989, pád Berlínskeho múru, postupný rozklad Sovietskeho zväzu. Studená vojna sa skončila bez jadrového konfliktu.
Buďme úprimní
Odborník na Čínu: Skutočné počty obetí pandémie sa nikdy nedozvieme Čítajte Čoraz viac analytikov teraz hovorí, že sa rozbieha niečo veľmi podobné. "Buďme úprimní, vypukla nová studená vojna medzi Čínou a Spojenými štátmi," napísal napríklad pre Guardian komentátor Timothy Garton Ash.
Napätie medzi krajinami rastie už dlhšie, zvýšila ho pandémia Covid-19, z ktorej americký prezident Donald Trump viní Čínu. K tomu prišli americké sankcie za obmedzenie nezávislosti Hongkongu alebo za väznenie Ujgurov v koncentračných táboroch.
Američania vedú celosvetovú kampaň proti využívaniu technológií čínskej firmy Huawei pri budovaní sietí piatej generácie, pričom tlačia na spojencov, aby služby firmy údajne prepojenej na čínske bezpečnostné zložky nepoužívali ani oni.
