VATIKÁN. Pápeža Františka "hlboko zarmútilo" rozhodnutie Turecka premeniť bývalý byzantský chrám Hagia Sofia v Istanbule na moslimskú mešitu.
Pápež sa k tejto téme vyjadril po tradičnej nedeľnej modlitbe Anjel Pána na Námestí sv. Petra vo Vatikáne. Informovali o tom agentúry AP a DPA.
"Moje myšlienky (smerujú) trochu ďalej, do Istanbulu. Premýšľam nad Hagiou Sofiou a som hlboko zarmútený," povedal pápež a ďalej už túto otázku nerozvádzal.
Podľa AP pápež zrejme odkazoval na rozhodnutie tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ktorý tento týždeň oznámil, že sa bazilika stane mešitou.
Hlava rímskokatolíckej cirkvi sa k tejto problematike vyslovila v podobnom duchu ako Svetová rada cirkví, ktorá v sobotu vyjadrila nad tureckým rozhodnutím "zármutok a zdesenie".
Kresťania stratili Hagiu Sofiu už dávno Čítajte Svetová rada cirkví so sídlom v Ženeve, združujúca zhruba 350 kresťanských cirkví, pritom zdôraznila, že svetoznáma Hagia Sofia je už od roku 1934, keď bola premenená z mešity na múzeum, "miestom otvorenosti, stretávania sa a inšpirácie pre ľudí všetkých národov a náboženstiev".
Turecký najvyšší správny súd anuloval v piatok nariadenie z roku 1934, na základe ktorého sa bazilika Hagia Sofia stala múzeom.
Erdogan následne oznámil, že sa bazilika stane mešitou, avšak zostane otvorená aj pre nemoslimov. Prvé moslimské modlitby by sa v nej mali uskutočniť 24. júla.
Táto bývalá kresťanská bazilika, v ktorej boli korunovaní byzantskí cisári, bola postavená v 6. storočí n. l. pri vstupe do Bosporskej úžiny a prírodného prístavu Zlatý roh.
Mešitou sa stala v 15. storočí, po dobytí Konštantínopola osmanskými Turkami v roku 1453. Ako múzeum začala budova slúžiť v 30. rokoch 20. storočia za vlády Mustafu Kemala Atatürka, ktorý bol zakladateľom sekulárneho moderného tureckého štátu.
Turecké úrady začali v sobotu v Hagii Sofii s inšpekciou prebiehajúcou v rámci logistických príprav na jej premenu na mešitu.
