MOSKVA. Zosuv lavíny a zlá viditeľnosť po prudkom zhoršení počasia zavinili podľa ruskej prokuratúry smrť deviatich účastníkov turistického pochodu na severnom Urale v roku 1959.
"Prípad je uzavretý," ohlásil zástupca náčelníka generálnej prokuratúry pre Ural Andrej Kurjakov pred novinármi.
Skaza tzv. Ďatlovovej expedície na hore Cholat Sjachyl (Hora mŕtvych), ktorú desiatky rokov zahaľovalo tajomstvo, dráždila fantáziu amatérskych bádateľov a stala sa aj námetom niekoľkých filmov, kým sa úrady pod tlakom záujmu médií a verejnosti rozhodli dlhoročnou záhadu objasniť.

Expedícia, nazvaná podľa jej vodcu Igora Ďatlova, mala vo februári 1959 vyvrcholiť výstupom na horu Otorten v severnej časti pohoria Ural.
Keď záchranári stratili so skupinou rádiový kontakt, vydali sa turistov hľadať. V jednom z priesmykov, ktorý teraz nesie Ďatlovovo meno, našli deväť mŕtvych tiel.
Mŕtvi mali zlomené končatiny a rozbité hlavy.
Stan, v ktorom expedícia nocovala, bol pretrhnutý zvnútra, turisti v tridsaťstupňovom mraze opustili nocľah z neznámych dôvodov bosí. Známky boja ale vyšetrovatelia na mieste nenašli.
75 verzií smrti
Jediný preživší účastník, Jurij Judin, si zachránil život tým, že sa kvôli nevoľnosti od skupiny oddelil už skôr. Kým v roku 2013 zomrel, snažil sa záhadu smrti svojich kamarátov objasniť, ale márne.
Podľa úradnej správy vtedajších sovietskych vyšetrovateľov smrť turistov spôsobila bližšie neurčená prírodná pohroma.
Verejnosť ale toto vysvetlenie neuspokojilo. Špekulovalo sa o útoku väzňov, ktorí utiekli z niektorého z okolitých táborov, lúpežnom prepadnutí miestnych domorodcov, hádke medzi členmi expedície, existuje aj teória, že sa stali obeťou utajených sovietskych jadrových pokusov.
Ruská prokuratúra od minulého roka podľa servera newsru.com skúmala 75 verzií smrti turistov. Tie najbláznivejšie hovoria o útoku ufo či súboji špiónov, o tom, že mladých ľudí umlčali, lebo sa priplietli do poľovačky papalášov.
Lavína a zlá viditeľnosť
Prokuratúra kriminálne hypotézy vylúčila kvôli absencii dôkazov, vrátane nepriamych. Vyšetrovanie nakoniec dospelo k záveru, že za tragédiu mohla lavína a zlá viditeľnosť, ohlásil Kurjakov.
"Hypotéza o lavíne bola plne potvrdená, ale nebola jedinou príčinou," uviedol prokurátor. Po lavíne, ktorá zasiahla časť stanu výpravy, členovia expedície stan rozrezali, aby sa dostali von, a utiekli po svahu dole k asi 50 metrov vzdialenému kamennému valu, ktorý predstavoval prirodzenú prekážku.

"Urobili všetko správne. Ale tu je druhá príčina, prečo bola skupina odsúdená na zánik. Stan už znova nevideli. Viditeľnosť činila len 16 metrov, ale boli 50 metrov ďaleko," dodal s tým, že experiment overil, že za takýchto podmienok nemožno stan nájsť , hoci sa vie, v približne akom smere sa nachádza.
"Počasie sa prudko zhoršilo, vial prudký vietor, teplota klesala. Viditeľnosť bola len 16 metrov. Ísť ďalej za takýchto podmienok nebolo možné. Zapálili oheň, ktorý ale horel pol druha hodiny. Skupina sa rozdelila," vykreslil.
Dvaja ľudia zomreli pri ohnisku. Ostatní sa snažili plaziť po svojich stopách k stanu, ale vo víchrici pri teplote - 40-45 stupňov hneď zamrzli.
A tí, ktorí sa snažili vyhrabať si v snehu úkryt, strhli ďalšiu lavínu, ktorá sa im stala osudnou. Traja turisti podľa prokurátora podľahli zraneniam, typickým pre lavíny. Ostatní zamrzli.
"Bol to hrdinský boj. Nevypukla panika. Ale za daných okolností nemali šancu sa zachrániť," dodal.
O uralskej tragédii vznikol v roku 2000 filmový dokument v štúdiách uralskej televízie TAU. O rok neskôr sa témy zmocnil televízny kanál History Channel.
Fínsko-americký režisér Renny Harlin natočil v roku 2013 horor Incident v Ďatlovovom priesmyku (The Dyatlov Pass Incident), ktorý sa pod názvom Záhada Hory mŕtvych objavil aj v slovenských kinách.