AMSTERDAM, BRATISLAVA. V Holandsku je stále veľmi ťažké hovoriť o Srebrenici, priznáva Marc van Berkel, ktorý skúmal, ako sa o genocíde spred 25 rokov učí v tamojších školách.
„Ťažké je to preto, že udalosti, ktoré sa odohrali v roku 1995, sú pomerne čerstvé, ešte sa nedostali do histórie,“ tvrdí pre web Balkan Insight. „Každý, kto bol svedkom týchto tragických udalostí, chce vyjadriť svoju vlastnú skúsenosť.“
Bosna štvrťstoročie po Srebenici: mladí utekajú, aj keď už nie pred vojnou Čítajte Výsledkom podľa neho je to, že v diskusii sú skúsenosti holandských vojakov z masakry hlavnou témou, a Bosniaci sa dostávajú len do pozície obetí bez vlastných príbehov a vlastných životov.
Mnohí z nich pritom pred vojnou a po nej utiekli práve do Holandska a už tam vyrástla nová generácia.
Citlivá téma Holanďanov
Pre Holandsko je to citlivá téma najmä preto, že aj na ich vojakov, ktorí v okolí Srebrenice pôsobili v rámci misie OSN, sa hádže časť viny za smrť viac ako osemtisíc bosnianskych moslimov.
V okolí Srebrenice mali totiž dozerať na to, aby tam fungovala bezpečná zóna. Keď ich však obkľúčila armáda bosnianskych Srbov na čele s generálom Ratkom Mladičom, nemohli proti nej zasiahnuť, lebo im to mandát nedovoľoval a neboli ani dostatočne vyzbrojení.
Keď 11. júla 1995 Mladič obsadil Srebrenicu, len sa prizerali, ako Srbi oddeľujú mužov od žien.
No najväčšia vina sa im kladie za to, že Srbom odovzdali aj 350 bosnianskych moslimov, ktorí sa pred postupujúcou armádou schovávali na ich základni v neďalekom Potičari.
Holandskí vojaci potom ešte Srbom pomáhali pri tom, ako ženy s deťmi nakladali do autobusov a mužov odvádzali na „vypočutie“.
