Článok pokračuje pod video reklamou
BRATISLAVA. Európsky parlament vyzval Európsku úniu na väčšiu podporu riešení uskladňovania energie aj na báze vodíka či domácich batérií s cieľom zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ.
V nelegislatívnom uznesení, ktoré schválili v piatok, europoslanci načrtli stratégiu v oblasti uskladňovania energie, ktoré má zohrávať kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov Parížskej dohody o zmene klímy.
Informovalo o tom informovalo tlačové stredisko Európskeho parlamentu.
Vyššie kapacity pri uskladňovaní
„Uskladňovanie energie bude nevyhnutné na prechod na dekarbonizované hospodárstvo založené na obnoviteľných zdrojoch energie. Keďže elektrina vyrobená veternou alebo solárnou energiou nie je vždy k dispozícii v potrebnom množstve, budeme musieť viac uskladňovať," uviedla rakúska europoslankyňa Claudia Gamonová.
Európsky parlament vyzval Európsku komisiu a členské štáty, aby odstránili regulačné prekážky, ktoré bránia rozvoju projektov uskladňovania energie, ako je dvojité zdanenie alebo nedostatky v sieťových predpisoch EÚ.
Poslanci tiež požadujú prehodnotenie pravidiel transeurópskej energetickej siete s cieľom zlepšiť kritériá oprávnenosti v oblasti vývoja zariadení na skladovanie energie.
Výzva na podporu vodíkového hospodárstva
Uznesenie poukázalo aj na potenciál vodíka vyrobeného z obnoviteľných zdrojov (ekologického vodíka) a vyzvalo Európsku komisiu, aby naďalej podporovala výskum a vývoj súvisiaci s budovaním vodíkového hospodárstva.
Súvisiaci článok Nemeckí poslanci schválili postupný odchod od uhoľnej energetiky Čítajte Podporné opatrenia by podľa europoslancov mohli pomôcť znížiť náklady na ekologický vodík a urobiť ho ekonomicky zmysluplným.
Európska komisia by podľa nich tiež mala posúdiť, či je možné upraviť plynárenskú infraštruktúru tak, aby sa dala využívať na prepravu vodíka, keďže využívanie zemného plynu je len dočasné a malo by sa postupne znižovať.
Európska komisia odhaduje, že EÚ bude musieť byť schopná uskladniť šesťnásobne viac energie než v súčasnosti, ak chce do roku 2050 dosiahnuť nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov.
