Poľský sociológ a kritik Slawomir Sierakowski. (zdroj: Tomáš Halász)V Poľsku sa v nedeľu rozhoduje o tom, či zostane prezidentom konzervatívec Andrzej Duda, alebo ho nahradí liberálny starosta Varšavy Rafal Trzaskowski. Prieskumy sú vyrovnané. Publicista SLAWOMIR SIERAKOWSKI tvrdí, že poľská opozícia má poslednú šancu zabrzdiť politiku lídra Práva a spravodlivosti Jaroslawa Kaczyňského.
Dlho počúvame o rozdelení Poľska na akési Poľsko A a Poľsko B – rozvinutejšiu, bohatšiu a liberálnejšiu časť oproti konzervatívnejšej aj chudobnejšej polovici. Sú prezidentské voľby stelesnením tohto rozdelenia?
Rozdelenie na Poľsko A a Poľsko B má korene oveľa skôr ako došlo k nejakým politickým súbojom. Nie je to len ekonomické rozdelenie, ale aj rozličné hodnoty, ktoré ľudia majú. V politike to doteraz bolo jasné – vládna strana Právo a spravodlivosť (PiS) a jej líder Jaroslaw Kaczyński vyhrávali v malých mestách a na vidieku, kým opozícia vyhrávala vo väčších a stredne veľkých mestách. Kaczyński nikdy nemal úplnú väčšinu, no jeho strana vyhrávala voľby, pretože zvyšok opozície bol rozdrobený, nevedel spolupracovať a niektoré strany sa ani nedostali do volieb. Dnes sme v situácii, ktorá je pol na pol. Hlavným bojiskom sú malé mestá. Niekde v nich zvíťazil Andrzej Duda a niekde Rafal Trzaskowski.
Takže teória, že PiS volia len konzervatívni a nacionalistickejší voliči, nie je úplne správna.
Slawomir Sierakowski
- je známy poľský publicista, sociológ a literárny a divadelný kritik,
- je šéfredaktorom štvrťročníka Krytyka Polityczna,
- publikuje v médiách ako The Guardian, Financial Times, El País či The New York Times.
Voličská skupina Práva a spravodlivosti je omnoho zložitejšia. Nie sú to len katolíci, nacionalisti či fanatici, aj keď mnohí ľudia v Poľsku ich tak vnímajú. Nie všetci voliči PiS Kaczyńského milujú. Samozrejme, asi štvrtina ľudí v Poľsku takých je – sú veľmi veriaci, veľmi nacionalistickí, neznášajú elity. Sú to skôr stúpenci ako voliči. Kaczyńskému dáva moc tá druhá skupina voličov. Nemajú ho radi, vedia, čo sa v štáte deje s inštitúciami, vidia propagandu vo verejnoprávnych médiách aj rodinkárstvo v politike. Nemajú však inú možnosť – vládna strana im dala najvyššie sociálne dávky v histórii, za ktoré môžu deti poslať do lepších škôl, na krúžky či si dovoliť lepších lekárov. Povedia si – je to populista, vieme, že kradnú, no aspoň sa podelia.
Opozícia má problém týchto ľudí presvedčiť?
