Lov na odporcov Kremľa. Ako Rusko útočí v Európe

LONDÝN, BRATISLAVA. Párik na lavičke v parku v anglickom Salisbury pripomínal okoloidúcim drogovo závislých. Starší muž a mladšia žena sedeli vedľa seba a zvláštne sa triasli.

Žena sa potom spustila na zem, kým starší muž vyvrátil hlavu nahor a stuhol s pohľadom zabodnutým do neba. Až vtedy niekto zavolal pomoc.

Muž, ktorého 4. marca 2018 odviezli v bezvedomí do nemocnice, bol bývalý dvojitý agent Sergej Skripaľ, žena bola jeho dcéra Julija. Otrávili sa bojovou nervovou látkou novičok, ktorú na kľučku Skripaľovho domu naniesli agenti ruskej tajnej služby.

Útok rozpútal jeden z najväčších diplomatických konfliktov posledných rokov. Celkovo 29 krajín vyhostilo zo svojho územia spolu 153 ruských diplomatov. Slovensko medzi nimi nebolo.

Podobných útokov na nepriateľov režimu ruského prezidenta Vladimira Putina v posledných rokoch v Európe pribúda, spolu s dezinformačnými a politickými kampaňami.

Často ich spájajú tí istí ľudia s vízami na falošné meno aj diplomatickým krytím. Ich cieľom je vystrašiť či priamo zlikvidovať kritikov Kremľa, no aj destabilizovať demokratické krajiny.

„Aktivity ruských spravodajských služieb môžu mať aj iné ciele, od zbierania citlivých informácií, cez narušovanie dôvery v demokratický režim cieľových štátov, nabúranie súdržnosti Európskej únie a NATO, až po vnútornú legitimizáciu Putinovho režimu v Rusku,“ hovorí Veronika Víchová, riaditeľka programu Kremlin Watch v Bezpečnostnom centre Evropské hodnoty.

Ako zlikvidovať nepriateľa

Likvidácia nepriateľov režimu bola špecialitou už mnohých krajín komunistického bloku. Leva Trockého, ktorý bol pri boľševickom prevrate v Rusku v roku 1917, zavraždil ruský agent v roku 1940. V mexickom exile ho zabil horolezeckým cepínom. Bolo to jedenásť rokov po tom, ako Stalin vyhnal Trockého z Ruska.

Bulharského disidenta a spisovateľa Georgiho Markova zase v roku 1978 niekto v centre Londýna bodol do nohy dáždnikom. Do tela mu pritom prenikla kovová guľka naplnená jedovatým ricínom. Markov do troch dní zomrel, atentát sa okrem bulharskej tajnej služby pripisuje aj sovietskej KGB.

Odstraňovanie nepriateľov sa však neskončilo pádom Sovietskeho zväzu. V niektorých aktivitách KGB pokračujú jej nasledovnícka Federálna bezpečnostná služba (FSB) aj ruská vojenská rozviedka GRU.

Prezident Putin podpísal v júli 2006 zákon, podľa ktorého môže Rusko bez súdu popraviť v cudzom štáte toho, kto je obvinený z terorizmu a extrémizmu.