Belehrad 2. júna (TASR) - Balkánske štáty budú musieť kvôli ústavnej kríze EÚ čakať dlhšie a pracovať tvrdšie, aby boli prijaté do únie. Na tomto postoji sa zhodli regionálni politici a analytici.
"Je zrejmé, že vnútorné problémy EÚ odtlačia otázku rozšírenia viac na spodok agendy," povedal šéf bosnianskej diplomacie Mladen Ivanič agentúre Reuters. "Definovanie svojich vnútorných vzťahov EÚ potrvá určite rok alebo viac," upozornil.
O členstvo v únii sa usiluje Chorvátsko, Macedónsko, Albánsko, Bosna, Srbsko a Čierna Hora (SČH). Najbližšie je Chorvátsko, ktoré očakáva prijatie v roku 2010, tri roky po predpokladanom vstupe Rumunska a Bulharska.
Väčšina lídrov krajín bývalej Juhoslávie verejne ubezpečuje svojich obyvateľov, že nádeje na členstvo v EÚ neutrpia francúzskym a holandským "nie" európskej ústave. Predpovede nezávislých a opozície sú však viac ponuré.
"Obrovská energia, ktorá by bola venovaná integrácii západného Balkánu, teraz pôjde na riešenie vlastných problémov EÚ, čo veci určite oddiali," povedal Slobodan Časule, bývalý macedónsky minister zahraničných vecí a momentálne opozičný poslanec.
"Toto je veľmi zlá správa," priznal vysokopostavený zdroj macedónskej vlády. "Neznamená to, že Macedónsku nebude vstup nikdy umožnený, ale celý proces predĺži."
Komisár pre rozširovanie EÚ Olli Rehn dnes vyhlásil, že na výsledkoch referend vo Francúzsku a Holandsku sa odzrkadlili obavy z dopadov minuloročného rozšírenia teraz 25-člennej EÚ o desať krajín, prevažne z bývalého sovietskeho bloku.
Rehn dodal, že rozširovanie bude pokračovať, Brusel však bude "lipnúť na prístupových kritériách do posledného písmena".
Jelica Miličová zo srbského Európskeho hnutia predpokladá, že EÚ zvýši latku pre prijatie nových krajín.
"Bude jednoducho menej ústupkov, EÚ nebude veľmi pružná ..., budeme sa musieť lepšie zorganizovať na národnej aj regionálnej úrovni, aby sme sa stali atraktívnymi a aby sme neboli považovaní za zdroj problémov," uviedla.
Besnik Mustafaj, bývalý albánsky veľvyslanec vo Francúzsku, predpokladá, že únia bude venovať menej pozornosti Albánsku a balkánskym uchádzačom zo susedstva. Všetko, čo môže Albánsko urobiť, je pokračovať v reformách a znásobiť svoje snahy, dodal.
Chorvátsky analytik Davor Gjenero vyhlásil, že uistenia o pokračovaní rozširovania únie sú len "zbožným želaním". Bulharsko a Rumunsko by s prijatím do únie v januári 2007 nemali mať problémy - obe krajiny už podpísali prístupové zmluvy - prijímanie Turecka a piatich krajín západného Balkánu by však mohlo byť pozastavené.
"Zmluva z Nice (z roku 2000) pokrýva rozšírenie o desať plus dve krajiny, takže Bulharsko a Rumunsko by nemali mať problémy. Ale nik presne nevie, ako pokračovať ďalej, neexistujú žiadne oficiálne dokumenty. Pre uchádzačov o členstvo v EÚ je to veľký problém," povedal Gjenero.
Bez ústavnej zmluvy EÚ bude musieť prijatie každého nového člena jednotlivo schváliť každá z 25, prípadne 27 členských krajín. "Toto je pravdepodobne náš osud," dodal.
