Článok pokračuje pod video reklamou
BRUSEL. Venezuela sa rozhodla neprikročiť k avizovanému vyhosteniu veľvyslankyne EÚ Isabel Brilhantovej Pedrosovej, ktoré v pondelok nariadil prezident Nicolás Maduro. Informovala o tom agentúra AFP.
Maduro dal v pondelok veľvyslankyni 72 hodín na to, aby opustila krajinu. Pôvodne sa Venezuela rozhodla vyhostiť veľvyslankyňu EÚ po tom, ako EÚ ohlásila uvalenie sankcií na ďalších 11 venezuelských občanov.
"Venezuelská vláda sa rozhodla zrušiť toto rozhodnutie," uvádza sa v spoločnom vyhlásení venezuelského ministra zahraničných vecí Jorgeho Arreazu a šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella, zverejnenom po ich telefonickom rozhovore.
Obaja predstavitelia sa dohodli na podpore vzájomných diplomatických kontaktov na najvyššej úrovni.
Jedenástim Venezuelčanom EÚ vyčíta podkopávanie demokracie a právneho štátu. Medzi politikmi, na ktorých uvalila sankcie vrátane zákazu vstupu na svoje územie či zablokovanie majetku, je aj predseda Národného zhromaždenia Luis Parra. Doteraz sa sankcie EÚ vzťahovali na 25 osôb z Madurovho okolia.
Vzťahy medzi EÚ a Caracasom sú napäté od roku 2017, keď sa Venezuela stala prvou krajinou Latinskej Ameriky, na ktorú Brusel uvalil sankcie vrátanie zbrojného embarga. Export zbraní do Venezuely, ktoré tamojšie bezpečnostné zložky používali na zásahy proti civilistom, je zakázaný.
Vo Venezuele prebieha v súčasnosti mocenský boj medzi vládou a opozíciou. Opozičný líder Juan Guaidó sa 23. januára 2019 vyhlásil za dočasného prezidenta Venezuely s tým, že chce zosadiť Madura.
Následne ho uznalo viac ako 50 krajín sveta vrátane Spojených štátov. Maduro a jeho spojenci Guaidóa obviňujú, že je bábkou v rukách americkej vlády. Madura podporujú Čína, Rusko, Kuba, Bolívia či Nikaragua.
