ISTANBUL, BRATISLAVA. Deväť storočí sa moslimskí kalifovia a sultáni snažili naplniť Mohamedovo proroctvo o tom, že jedného dňa veľký dobyvateľ obsadí Konštantínopol a odovzdá ho do rúk moslimom.
V istanbulskej Hagii Sofii sa stretáva Ježiš s Alahom Čítajte Keď sa to v roku 1453 konečne podarilo osmanskému sultánovi Mehmedovi II., hneď sa vydal do najväčšieho chrámu vtedajšieho kresťanského sveta. Padol na kolená a pomodlil sa.
Pravoslávny Chrám svätej múdrosti, známy pod gréckym názvom Hagia Sofia, premenil na mešitu, čím mesto symbolicky odovzdal moslimom.
Rovnako symbolické bolo, keď v roku 1935 Hagia Sofia mešitou prestala byť a stala sa múzeom.
Pod vedením Mustafu Kemala vznikalo nové Turecko – moderné a najmä sekulárne. Toto nové Turecko sa v posledných rokoch pod vládou súčasného prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana mení a Hagia Sofia je opäť v symbolickom centre tejto premeny.
Kto tu vládne?
Už čoskoro by sa znovu mohla stať miestom moslimských bohoslužieb.
Definitívne by o tom vo štvrtok mal rozhodnúť najvyšší turecký súd, Grécko však plánovanú premenu impozantnej budovy zo 6. storočia na mešitu považuje za porušenie medzinárodných dohôd.
„Gréci si dovoľujú hovoriť nám do toho, či premením Hagiu Sofiu na mešitu. Oni vládnu Turecku alebo my?“ reagoval nedávno pred novinármi na túto kritiku podráždene prezident Erdogan.
