PARÍŽ, BRATISLAVA. Na Paríž sa Emmanuel Macron pred tromi rokmi veľmi spoliehal. Liberálnym politikom s proeurópskym programom sa v hlavných mestách zvykne dariť a inak to nebolo ani pri voľbách francúzskeho prezidenta – za Macrona hlasovalo 90 percent Parížanov.

Aj vďaka hlavnému mestu sa kandidát, ktorý svoje stredové hnutie Vpred! založil len rok pred voľbami a nemal za sebou žiadnu zo silných politických strán, stal prezidentom a o mesiac jeho strana ovládla aj parlamentné voľby.
Macron dúfal, že sa mu teraz podarí získať Paríž aj na lokálnej úrovni. Tam však narazil, čo môže byť pre neho výstrahou aj pred budúcimi prezidentskými voľbami, ktoré sa budú konať o dva roky.
Kandidátka jeho strany Agnes Buzynová získala vo voľbách parížskeho starostu len trinásť percent hlasov. Post so 48 percentami obhájila Anne Hidalgová, socialistka z podporou Zelených.
Zvláštne voľby
Nedeľňajšie kolo francúzskych lokálnych volieb sa konalo za špecifických podmienok. Prvé kolo Francúzi stihli ešte v polovici marca, no potom pre pandémiu obmedzili vychádzanie a mestá, kde sa o postoch ešte nerozhodlo, tak čakali na druhé kolo tri mesiace.
V nedeľu o svojich miestnych zástupcoch rozhodovalo 16,5 milióna Francúzov, no predbežné údaje hovoria len o 40-percentnej účasti. Historicky najnižšej, čo aj Elyzejský palác označil za „nie veľmi dobrú správu“.
Varovania pred účasťou tak zrejme vypočuli najmä starší ľudia, čo ovplyvnilo aj výsledky. Nie však v prospech Macrona, ako to bolo pred tromi rokmi, ale v prospech Zelených, ktorí zaznamenali historické víťazstvá a stávajú sa ďalšou stranou, s ktorou bude treba počítať aj na celoštátnej úrovni.