Washington 30. januára (TASR) - Štyri a pol mesiaca po šoku z teroristických útokov z 11. septembra vystúpil americký prezident George W. Bush ako líder víťazného vojenského ťaženia v Afganistane so svojou prvou správou O stave Únie.
Prejav pred oboma komorami Kongresu a miliónmi televíznych divákov však nevyužil na sebauspokojujúce bilancovanie, ale varoval pred štátmi, ktoré podporujú terorizmus, snažia sa o získanie zbraní hromadného ničenia a vytvorenie "osi zla". Konkrétne uviedol tri krajiny: Severnú Kóreu, Irán a Irak.
Podľa Busha globálne "teroristické podzemie" tvoria aj extrémistické skupiny ako Hamas, Hizballáh, Islamský džihád a Džaiše Mohammad. Prezident dodal, že jednotky USA v Afganistane našli nákresy amerických atómových elektrární a zariadení pre zásobovanie vodou, inštrukcie pre výrobu chemických zbraní, mapy amerických miest a popisy dominánt v USA a iných častiach sveta.
Bush varoval, že teroristickými výcvikovými tábormi v Afganistane prešli desaťtisíce "nebezpečných zabijakov - často podporovaných nezákonnými režimami - ktorí sú teraz rozšírení po celom svete ako časované bomby, nastavené, aby vybuchli bez varovania". Vycvičení teroristi "považujú celý svet za bojisko a musíme ich prenasledovať, kdekoľvek sú," vyhlásil Bush.
Aj keď šéf dočasnej afganskej vlády Hamíd Karzaj na čestnej tribúne symbolizoval zvrhnutie hnutia Taliban, Bush je odhodlaný pokračovať v celosvetovej kampani proti terorizmu. "Boj proti terorizmu sa len začal," vyhlásil prezident.
Pri ostatnom vystúpení pre oboma komorami Kongresu Bush 20. septembra 2001 mobilizoval do vojny proti terorizmu, ktorej výsledok bol neistý a deväť dní staré dojmy zo zrútenia mrakodrapov Svetového obchodného centra veľmi živé. Hlavnou otázkou vtedy bolo, či je 43. americký prezident schopný situáciu zvládnuť.
Odpoveďou môžu byť výsledky výskumov verejnej mienky, ktoré Bushovi akcia proti Talibanu a sieti al-Káida Usámu bin Ládina, priniesli špičkové hodnoty 92-percentnej podpory. Súhlas s Bushovou politikou sa medzi Američanmi stále pohybuje na úrovni 84 percent v oblasti vykonávania úradu a 89 percent za vedenie protiteroristickej kampane. Okrem toho sa Bushovi podarilo zo svojej Republikánskej strany urobiť najobľúbenejšiu politickú silu.
Politickým oponentom z demokratického tábora preto nezostávalo nič iné, len prezidentovi zatlieskať. Proti dvom pilierom politiky Bieleho domu súvisiacim s bojom proti terorizmu - posilneniu obrany a zvýšením účinnosti vnútornej ochrany, nemajú totiž dobré protiargumenty.
Pre ozbrojené sily chce Bush na budúci rok zvýšiť rozpočet o 48 miliárd dolárov, na vnútornú bezpečnosť chce poskytnúť dodatočných 18 miliárd. Potrebu zvýšenia vojenského rozpočtu zdôvodnil tým, že každý deň vojny proti terorizmu doteraz stál viac ako 30 miliónov dolárov.
Doterajší priebeh kampane podľa Busha potvrdil účinnosť precíznych, ale drahých zbraní, ktoré môžu ochrániť nevinné životy. "Potrebujeme viac" týchto zbraní, povedal. "Nech obrana našej krajiny stojí koľko chce, zaplatíme to," dodal.
Výzva Busha na zjednotenie domácej politiky počas protiteroristickej kampane je však podľa pozorovateľov odsúdená na neúspech. O deväť mesiacov, 5. novembra sa totiž uskutočnia kongresové voľby, v ktorých pôjde o všetkých 435 kresiel Snemovne reprezentantov a 34 zo stovky senátorských mandátov.
Na rozdiel od vypätej atmosféry počas Bushovho septembrového vystúpenia v Kongrese, prejav O stave Únie nesprevádzali emocionálne objatia, ale zdvorilé podania rúk a úctivý skepticizmus.
Demokratom poskytuje priestor pre kritiku tretí pilier Bushovej politiky - konsolidácia hospodárstva - čo si Bush uvedomuje. Preto si počas 47-minútového prejavu dal záležať na tom, aby sa prezentoval ako obhajca bežných spotrebiteľov a za hlavný cieľ označil vytváranie pracovných miest.
Ak by totiž v novembri zostala nezamestnanosť na úrovni 5,8 percenta, alebo by sa ešte zvýšila - ako sa niektorí ekonómovia napriek náznakom oživenia obávajú - aj úspech v Afganistane by mohol stratiť na lesku.
George W. Bush si uvedomuje, že ho môže postihnúť rovnaký osud ako jeho otca, Georgea Busha seniora, ktorý v roku 1991 napriek podobnej popularite z čias vojny v Perzskom zálive prehral boj o znovuzvolenie do Bieleho domu - čiastočne kvôli tomu, že pôsobil dojmom ľahostajnosti voči problémom obyvateľov vyvolaným ekonomickou recesiou a porušením sľubu o nezvyšovaní daní.
Obnoveniu konjunktúry chce Bush pomôcť ďalším znižovaním daní po tom, čo minulý rok presadil zníženie v celkovom objeme 1,35 biliónov dolárov rozvrhnutých na desať rokov. Výpadky príjmov a zvýšenie výdavkov spôsobili, že nasledujúci rok bude štátny rozpočet USA po prvý raz od roku 1997 deficitný.
Deficitný rozpočet bude zrejme hlavným argumentom demokratov proti republikánom. Bush však kontroval a vyhlásil, že negatívny rozpočtový schodok bude len malý a krátkodobý, kým bude Kongres peniaze míňať zodpovedne. Zákonodarcov tiež vyzval na schválenie balíka opatrení na stimulovanie hospodárstva.
Ďalším vážnym problémom pre Bushovu administratívu je aféra okolo energetickej firmy Enron. Najväčší krach v histórii USA pripravil akcionárov a zamestnancov o miliardy dolárov investícií a úspor v penzijných fondoch. Firma so sídlom v Bushovom rodnom Texase mala blízke vzťahy so súčasnou administratívou v Bielom dome, v tejto súvislosti sa spomína hlavne meno viceprezidenta Dicka Cheneyho. Vláda sa však zdráha predložiť dokumenty o kontaktoch s firmou, a preto hrozí žaloba Generálneho účtovného úradu Kongresu. Zloženie účtov si želá aj 75 percent Američanov.
Správa O stave Únie, ktorú Bush a jeho tím pripravovali týždne, obsahuje apel na zodpovednosť podnikateľov a výzvu na lepšiu ochranu dôchodkových fondov zamestnancov.
1 3 ari pel
