WASHINGTON, BRATISLAVA. O budovaní vojenských základní v zahraničí začali Američania uvažovať počas druhej svetovej vojny, keď mali bombardéry čoraz dlhšie dolety a vznikala jadrová bomba.
Vo Washingtone sa obávali, že Nemci alebo Japonci budú schopní zasiahnuť americké fabriky a obmedziť tak možnosť podporovať bojové operácie.

„Nemôžem prehnane zdôrazniť význam, ktorý v týchto základniach vidím,“ napísal v správe americkej vláde vtedajší štátny tajomník ministerstva vojny Robert Lovett.
Myšlienky, že by proti takýmto útokom mohli zasiahnuť skôr, ako sa bombardéry dostanú nad americké územie, sa vo Washingtone nevzdali ani po vojne.
Výsledkom je sieť vojenských základní v 80 štátoch sveta, na ktorých pôsobia desaťtisíce amerických vojakov.