TEHERÁN. Iránsky vedec Madžíd Taheri sa v pondelok vrátil do vlasti po tom, ako ho minulý týždeň prepustili z amerického väzenia v rámci vzájomnej výmeny väzňov s Iránom.
Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na iránske štátne médiá.
Vymenili si väzňov
Taheriho v USA zadržiavali 16 mesiacov a na slobodu ho prepustili 4. júna. Irán výmenou za to umožnil návrat do vlasti bývalému príslušníkovi amerického vojenského námorníctva Michaelovi Whiteovi.
Trump poďakoval Iránu za prepustenie veterána amerického námorníctva Čítajte Toho v Iráne odsúdili za urážku najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího a zverejnenie súkromnej fotografie.
Dermatológ Taheri čelil obvineniam z porušenia amerických sankcií voči Iránu. Do Iránu totiž vyviezol filter, ktorý mal podľa jeho slov slúžiť na výskum v oblasti očkovania, uvádza agentúra AP.
Podľa amerických úradov mu však na vývoz chýbalo špeciálne povolenie, ktoré bolo potrebné vzhľadom na to, že zariadenie mohlo byť potenciálne použité aj na výrobu chemických a biologických zbraní.
Prepustený vedec tieto obvinenia v pondelok odmietol a označil ich za nespravodlivé a falošné.
"Pomáhal som univerzite v Teheráne vyvíjať vakcínu proti rakovine, určenú najmä pre ženy," uviedol.
Taheri decembri minulého roka priznal vinu v prípade iných obvinení vznesených voči jeho osobe, konkrétne povinnosti náležite nahlásiť americkým úradom svoje finančné zdroje.
Iránsky vedec po prepustení vyjadril vďačnosť iránskemu ministrovi zahraničných vecí Muhammadovi Džavádovi Zarífovi a iránskej vláde, ktorí sa zaslúžili o jeho prepustenie.
Cyrus Asgari, ďalší iránsky vedec, ktorého USA prepustili z väzenia, odletel domov minulú stredu, pripomína AFP.
Vzťahy sú napäté už rok
Napätie medzi Iránom a USA sa v posledných rokov vystupňovalo. Americký prezident Donald Trump v máji 2018 odstúpil od dohody o iránskom jadrovom programe, ktorú dosiahli veľmoci s Teheránom v roku 2015, a začal voči islamskej republike obnovovať sankcie.
Irán a Spojené štáty sa dostali na pokraj vojny po útoku amerického dronu v Iraku, pri ktorom bol 3. januára usmrtený veliteľ jednotiek Kuds iránskych revolučných gárd Kásem Solejmání.
Irán reagoval raketovými útokmi na iracké základne, na ktorých boli umiestnení americkí vojaci.
