WASHINGTON, BRATISLAVA. Čínska vláda tento rok po prvý raz od masakry na Námestí nebeského pokoja z roku 1989 zakázala v Hongkongu spomienku na smrť približne tritisíc ľudí. Zdôvodnila to zákazom zhromažďovania pre pandémiu.
Popritom prijala ďalšie zákony, ktorými prakticky preberá kontrolu nad Hongkongom, v uliciach rozháňa demonštrácie. Ako vždy pri podobných situáciách, zo Spojených štátov prichádzajú kritické hlasy, no teraz má čínska štátostrana silnejšiu odpoveď.
Američania nemajú čo hovoriť o brutálnych policajných zásahoch, kým na ich vlastnom území polícia zasahuje proti demonštrantom, útočí na novinárov a poriadok v uliciach strážia vojaci.
Diktátori zacítili šancu
Obama s Afroameričanmi pochodoval, Trump posiela armádu. Ako to zmení voľby? Čítajte Demonštrácie po smrti Afroameričana Georgea Floyda pri policajnom zásahu ešte viac poškodili pozíciu Spojených štátov vo svete, ktorá sa zhoršuje od nástupu Donalda Trumpa do Bieleho domu.
Protesty ako šancu na kritiku využili krajiny, ktoré Washington pre stav ľudských práv sám kritizuje – Čína, Venezuela, Rusko či Irán.
„Pre Čínsku komunistickú stranu a Kremeľ je to istým spôsobom sviatok,“ tvrdí pre Foreign Policy Sascha Lohmann, odborník na Spojené štáty z Nemeckého inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné záležitosti. „Spôsob, akým sa to vyvinulo, je zničujúcou ranou pre imidž Spojených štátov,“ priznáva Lohmann.
Pre Američanov môže byť ešte horšie, že strácajú aj tradičných spojencov. Napríklad šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell odkázal, že Európa je „šokovaná a pohoršená“ zabitím Floyda policajtmi. Odsúdil „zneužitie moci“ a „prehnané použitie moci“.
Pridal frázu, ktorá sa väčšinou používa v súvislosti s autoriratívnymi režimami.
