WASHINGTON, BRATISLAVA. Rozbité výklady, vyrabované obchody a horiace budovy.

Spojené štáty americké už týždeň zažívajú vlnu pouličných nepokojov, ktoré sú reakciou na násilnú smrť Afroameričana Georgea Floyda. Ten neprežil brutálny zásah štvorčlennej policajnej hliadky v meste Minneapolis v Minnesote.
Demonštranti vyšli do ulíc v 75 mestách naprieč krajinou. Mnohí protestujúci sa dostávali do potýčok s políciou. Kým ozbrojené zložky zasahovali slzným plynom a a dymovnicami, viacerí protestujúci po policajtoch hádzali kamene či dokonca zápalné fľaše.
"Veľa ľudí si v týchto dňoch kladie otázku, čo by v danej situácii urobil Martin Luther King," poznamenáva americký denník Washington Post.
Afroameričan a baptistický kazateľ Martin Luther King viedol v 60. rokoch protesty za práva Afroameričanov. Svojho času najmladší držiteľ Nobelovej ceny za mier (získal ju ako 34-ročný, pozn.) zdôrazňoval, že súčasťou demonštrácií za zrovnoprávnenie Afroameričanov nesmie byť násilie.
Martin Luther King v auguste 1963 predstúpil vo Washingtone pred dvestotisíc Afroameričanov a povedal im, o akej Amerike sníva. Práve v tom čase pritom Amerika zažívala podobné násilné protesty ako dnes.