Rotariánkou sa snaží byť každý deň

Jana Murárová vie, čo znamená slovné spojenie pomoc iným. Pozná aj jeho reálnu podobu. Naučil ju to vlastný život i profesia advokátky. Idey rotariánskeho hnutia pre ňu preto nikdy neboli papierovým heslom. Jej príbuzný bol dokonca členom prvého popradského Rotary klubu z roku 1935.

Keď ju teda v roku 2002 rotariáni oslovili, nebola nezorientovaná.

O ponuke vstúpiť medzi ľudí, ktorým je služba pre iných poslaním, začala vážne uvažovať. Stala sa ich 22. členom. A dodnes je medzi rotariánmi

v Poprade jedinou ženou.

"Aj dnes vo svete sú Rotary kluby výlučne mužskou záležitosťou. Ženy začali do hnutia viac vstupovať až v roku 1988. Bola by som rada, keby sa mi podarilo získať k nám ďalšiu ženu," priznáva Murárová. Je presvedčená, že ženský prvok vnáša do komunity zjemnenie, zmierňuje ostré hrany prípadných názorových nezhôd.

Ju muži prijali skvele. Cíti sa byť ich rovnocenným partnerom. "Nepadajú žiadne narážky typu - no, toto mohla vymyslieť len žena! Naopak, moje vecné návrhy rešpektujú a akceptujú." Už po pár mesiacoch v klube ju zvolili za tajomníčku.

Popradský Rotary klub už pomohol miestnemu Červenému krížu, onkologickému oddeleniu nemocnice, mentálne postihnutým deťom, študentom pri výmenných zahraničných stážach.

"Denne sa stretávam s ľuďmi v skutočne deprimujúcich podmienkach, pre ktorých sa život stáva ťažko znesiteľným. Tí, ktorí sú momentálne odolnejší, by mali prirodzene pomáhať zmierniť ich utrpenie, stavy beznádeje, samoty a bolesti."

Byť rotariánom nie je o vlastnom prospechu, prestíži či výhodách, hovorí Jana Murárová. "Snažím sa byť rotariánkou každý deň."