MOSKVA. Rusko sa vládnym dekrétom zaviazalo, že vyzdvihne rádioaktívny odpad zo svojich arktických vôd. Dekrét poveruje dozorom nad odstránením najnebezpečnejších objektov štátnu spoločnosť Rosatom. Operácia má trvať do roku 2029, informovala v piatok stanica Slobodná Európa.
Jeden z najväčších problémov predstavuje potopená sovietska atómová ponorka K-159, ktorá klesla na dno Barentsovho mora počas incidentu v roku 2003, keď ju vliekli na likvidáciu do Murmanska. Pri nehode zomrelo deväť námorníkov. Ponorka ukrýva približne 800 kilogramov rádioaktívneho paliva.
Sovietske námorné sily sa v priebehu desaťročí zbavili vo vodách Barentsovho mora a Karského mora približne 17-tisíc objektov vrátane 18 jadrových reaktorov a ďalšej atómovej ponorky, ktorá bola zámerne potopená v roku 1982 pri Novej Zemi. Nórsko, Švédsko a ďalšie krajiny nabádajú Moskvu na riešenie situácie.
Rozsah tohto problému a rizík pre zraniteľný arktický ekosystém už dlhodobo skúmajú ruskí aj západní vedci. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) odhaduje, že množstvo sovietskeho odpadu je dvojnásobkom toho, čo v rokoch 1946-82 zlikvidovala do morí desiatka jadrových krajín vrátane USA.
Najmenej šesť potopených vrakov je prioritou prvej fázy čistenia arktických vôd v zmienenej oblasti. Odhaduje sa, že tieto objekty obsahujú vyše 90 percent všetkého identifikovaného rádioaktívneho odpadu. Experti tvrdia, že vyzdvihnutie šiestich objektov si vyžiada náklady vo výške 287 miliónov eur.
Nórsko vlani oznámilo, že z ďalšej sovietskej ponorky K-278 Komsomolec, ktorá po vypuknutí požiaru stroskotala v roku 1989 zhruba 350 kilometrov severozápadne od nórskeho pobrežia, uniká do okolitých vôd radiácia. Ponorka má stále na palube údajne aj dve torpéda vyzbrojené jadrovými hlavicami.
