HONGKONG, BRATISLAVA. Hongkončan Thomas sa prvýkrát do protestov zapojil pred šiestimi rokmi, keď Dáždnikové hnutie obsadilo ulice mesta na protest proti obmedzeniu slobodných volieb.
"Zažil som, keď na protestujúcich prvýkrát použili slzotvorný plyn. Kempoval som v uliciach aj na diaľnici, poskytoval prvú pomoc zraneným aj prišiel do kontaktu s policajnými ochrannými štítmi," hovorí pre SME.
Do ulíc spolu s viac ako miliónom ľudí vyšiel 31-ročný bankár aj minulý rok, keď miestna vláda navrhla zákon, ktorý by umožňoval vydávanie zločincov či podozrivých do Číny. Masívne protesty sa dostali aj do krvavej fázy, keď polícia obliehala univerzity, v ktorých sa demonštranti utáborili.
Teraz stojí Thomas v uliciach opäť. "Zákony nám sľubujú autonómiu, slobodu a demokraciu. Všetky tieto princípy však z Hongkongu miznú," vraví.
V stredu parlament v Pekingu odsúhlasil zákon o národnej bezpečnosti, podľa ktorého aj ľuďom v Hongkongu hrozí stíhanie, ak čínsky režim podkopávajú. Mnohí v zákone vidia koniec autonómnej a slobodnej metropoly a víťazstvo čínskeho režimu.
Policajná brutalita
Keď Veľká Británia v roku 1997 súhlasila s tým, že svoju kolóniu vráti Číne, mnohí miestni politici aj občania verili, že Peking dovolí mestu fungovať s jeho autonómiou a väčšou slobodou.
Z Hongkongu sa rýchlo stalo najdôležitejšie finančné centrum aj pre samotnú Čínu, pred dvoma rokmi predbehlo aj New York City ako najbohatšie mesto sveta podľa počtu multimilionárov. Do roku 2047, keď má plnú moc nad osobitnou administratívnou oblasťou prevziať Čína, malo ísť o de facto slobodnú krajinu.
Princíp "jedna krajina, dva systémy", ktorý čínska vláda presadzuje, sa však už pred rokmi začal otriasať v základoch.
