LUXEMBURG. Generálny advokát Súdneho dvora EÚ vo štvrtok navrhol zamietnutie žalôb podaných Maďarskom a Poľskom proti európskej smernici, ktorá posilňuje práva vyslaných pracovníkov.
Európska komisia (EK) v roku 2018 prijala pozmeňujúcu smernicu o vysielaní pracovníkov s cieľom zabezpečiť týmto pracovníkom vyšší stupeň ochrany, pokiaľ ide o ich odmeňovanie a sociálne a pracovné práva.
Eurofondmi si rešpekt občanov nekúpite Čítajte Tieto aspekty pracovných podmienok vyslaných pracovníkov musia v zásade rešpektovať normy uplatňované v hostiteľskom členskom štáte EÚ, čiže v štáte do ktorého boli pracovníci vyslaní. Okrem toho, ak sú pracovníci vyslaní na obdobie dlhšie ako 12 mesiacov (alebo výnimočne dlhšie ako 18 mesiacov), pozmeňujúca smernica vyžaduje, aby sa na nich uplatňovali prakticky rovnaké pracovné podmienky ako na pracovníkov hostiteľského štátu.
Maďarsko a Poľsko v tejto súvislosti podali žaloby na Súdny dvor EÚ, v ktorých sa domáhajú úplného alebo čiastočného zrušenia pozmeňujúcej smernice. Francúzsko, Holandsko, Nemecko, Švédsko a EK vstúpili do právneho konania ako vedľajší účastníci na podporu Európskeho parlamentu a Rady EÚ.
Generálny advokát Manuel Campos Sánchez-Bordona vo štvrtok skonštatoval, že pozmeňujúca smernica sa opierala o vhodný právny základ. Zdôraznil, že smernica sleduje dvojitý cieľ: zaručiť, aby podniky mohli uskutočňovať nadnárodné poskytovanie služieb vysielaním pracovníkov zo štátu, v ktorom majú svoje sídlo, a zároveň chrániť práva vyslaných pracovníkov a zabrániť nečestnej hospodárskej súťaži medzi podnikmi, vyplývajúcej z rôznych úrovní ochrany v členských štátoch.
Generálny advokát upozornil, že smernica sa obmedzuje na koordináciu uplatňovania pracovnoprávnych predpisov hostiteľského štátu a štátu pôvodu. V nijakom prípade podľa neho nestanovuje výšku miezd, ktoré sa majú vyplácať, čo patrí do právomoci členských štátov.
Do tretice generálny advokát spresnil, že EK pri prijatí pozmeňujúcej smernice dodržala požiadavky zásady proporcionality a neprekročila svoju širokú mieru voľnej úvahy v oblasti regulácie nadnárodného vysielania pracovníkov.
Podľa jeho stanoviska úprava kategórie pracovníkov vyslaných na dlhú dobu (12 alebo 18 mesiacov) zavedená smernicou je odôvodnená a zavádza primerané obmedzenia slobody poskytovania služieb. Reaguje totiž na situáciu pracovníkov, ktorých stupeň integrácie na trhu práce hostiteľského štátu je vyšší.
Pozmeňujúca smernica podľa generálneho advokáta neobsahuje žiadnu hmotnoprávnu úpravu vysielania pracovníkov v odvetví cestnej dopravy. Na toto odvetvie sa začne uplatňovať až vtedy, keď sa na tento účel prijme ďalší legislatívny akt.
V tejto súvislosti generálny advokát odmieta argument Maďarska, podľa ktorého odkaz na budúci legislatívny akt v pozmeňujúcej smernici predstavuje porušenie ustanovenia Zmluvy o EÚ týkajúceho sa uplatňovania zásady voľného pohybu služieb v odvetví cestnej dopravy.
Vzhľadom na všetky uvedené argumenty generálny advokát navrhol, aby Súdny dvor EÚ v celom rozsahu zamietol žaloby, ktoré podali Maďarsko a Poľsko.
Súdny dvor nie je pri svojom rozhodovaní viazaný návrhmi generálneho advokáta, ktorého úlohou je vystupovať nezávisle a ponúkať právne riešenie veci, ktorá mu bola pridelená. Príslušný súdny verdikt bude vynesený až neskôr.
