Belfast 30. januára (TASR) - Na dnešný deň pripadá 30. výročie tragickej udalosti, ktorá vošla do histórie Británie pod názvom Krvavá nedeľa. Táto udalosť dodnes vzbudzuje v Írsku a v Británii silné vášne.
Všetko sa to začalo 30. januára 1972 v severoírskom Londonderry protestným pochodom proti väzneniu ľudí bez rozhodnutia súdu, na ktorom sa zúčastnilo 20.000 demonštrantov, prevažne katolíkov. Pochod bol zakázaný a skončil sa krviprelievaním - britské jednotky začali strieľať do davu a zabili 14 ľudí. Vyšetrovanie ešte v tom istom roku zbavilo všetkých vojakov obvinenia. U žiadneho demonštranta sa pritom zbraň nenašla.
Organizátori predpokladali, že pôjde o pokojnú demonštráciu. V polovici pochodu londonderrskými ulicami sa však jedna skupina aktivistov oddelila, zaútočila na vojenské zátarasy a hádzala na vojakov kamene a iné predmety. Čo sa stalo potom, to je dodnes zahalené tajomstvom.
Medzi dav vošli s obrnenými vozmi britskí výsadkári a ostrými nábojmi začali strieľať do ľudí - 13 demonštrantov zomrelo na mieste, štrnásty podľahol následkom zranenia o mesiac neskôr.
"Výsadkári vyšli spoza rohu a strelili ho do chrbta. Brat pritom nič nerobil, nikoho neohrozoval. Len spolu s ostatnými sledoval pochod," spomína John McKinney, brat jednej z obetí.
O pár hodín neskôr vysvetľoval novinárom armádny veliteľ generál Ford, že výsadkári nechceli strieľať a začali až po tom, ako začal niekto strieľať po nich. "Podľa informácií, ktoré mám v tejto chvíli k dispozícii, vystrelila jednotka len trikrát," tvrdil. Na otázku, ako mohlo po troch výstreloch zahynúť toľko ľudí odvetil: "No, asi ich nezabili naši vojaci."
Oficiálne vyšetrovanie potvrdilo, že ako prví začali strieľať vojaci a nemali na to ani žiadny dôvod. Aj tak sa ale vyšetrovací tím stal terčom kritikov, ktorí mu vyčítali, že mu ide skôr o ochranu bezpečnostných síl ako o odhalenie pravdy. Odpor verejnosti, predovšetkým katolíckej, bol taký silný, že demonštranti o tri dni neskôr vypálili britskú ambasádu v írskom Dubline. Príbuzní obetí Krvavej nedele pokračovali v protestoch proti spôsobu vyšetrovania aj nasledujúcich 26 rokov.
Smútočná spomienka sa konala aj v roku 1997. Zúčastnil sa na nej aj predseda umiernenej katolíckej Sociálnodemokratickej a labouristickej strany (SDLP) John Hume, ktorý neskôr v parlamente označil Krvavú nedeľu za jednu z najväčších krutostí za uplynulých 25 rokov v Severnom Írsku. Vyhlásil, že násilností sa dopustili len vojaci, a to so súhlasom vlády, a vyzval vtedajšieho premiéra Johna Majora, aby nariadil nové vyšetrovanie.
Koncom 90. rokov sa objavili informácie, ktoré ešte viac podkopali závery prvého vyšetrovania.
Výsadkár, ktorý sa zúčastnil na zásahu v Krvavú nedeľu v rozhovore pre stanicu Channel 4 uviedol, že jeho výpoveď účelovo zmenili: "Čakal som, že ma predvolajú pred súd. Oni si ale prešli moje výpovede, odniesli ich z miestnosti, a keď sa vrátili, boli moje vyhlásenia pozmenené. Nebolo to presne to, čo som povedal predtým."
V roku 1998, s nástupom labouristickej vlády sa zmenila i nálada a Tony Blair mal dosť blízko k ospravedlneniu. No skôr ako pripomínania tragických udalostí z 30. januára 1972 zdôrazňoval potrebu konečne nájsť pravdu, aby mohla byť táto "bolestná kapitola" uzavretá.
Nové vyšetrovanie pod vedením lorda Savilla sa začalo v marci 2000 a ešte sa neskončilo. Záverečnú správu by mal tím vyšetrovateľov predložiť v roku 2004. Právnik Louis Blom-Cooper, zástupca severoírskych ochrancov ľudských práv, ktorí v januári 1972 zvolali v Londonderry pamätnú demonštráciu, verí, že vyšetrovanie konečne ukáže, čo sa stalo pred 30 rokmi.
"Myslím, že vyšetrovanie je veľmi dôkladné, nič im neunikne. A preto si myslím, že keď sa skončí, dozvieme sa pravdu," vyhlásil Louis Blom-Cooper.