BUDAPEŠŤ, BRATISLAVA. Armin Soltání mal sedem rokov, keď spolu s otcom ušli z Iránu. Viac ako dva roky čakali v Srbsku, aby mohli legálne v Maďarsku požiadať o azyl. Keď sa do Maďarska dostali, zostali zaseknutí v tábore v tranzitnej zóne.
Keď im žiadosť o azyl zamietli, jeho otec Abuzár prestal dostávať jedlo. "Bol som taký hladný, že som si musel dať zo synovho jedla. Z jeho tváre som vyčítal beznádej – jeho otec, ktorý ho mal podporovať, bol teraz závislý od jeho jedla," povedal Soltání po tom, ako na mobil natočil krátky dokument Ryba o živote v tábore. Ten sa premietal na medzinárodných festivaloch, rodina však zostala v tábore. Maďarsko im nedalo azyl a Srbsko ich odmietlo vziať späť.
Súdny dvor EÚ minulý týždeň rozhodol, že zadržiavanie žiadateľov o azyl v maďarských tranzitných zónach je nelegálne a podobá sa na väzenie. Kým zákon dovoľuje držať v zóne migrantov maximálne 28 dní, dnes už jedenásťročný Armin a jeho otec v ňom strávili o päťsto dní viac. Abuzár v ňom dokonca konvertoval na kresťanstvo.
Utečencov zo zóny teraz presunuli do migračných centier na iné miesta, o azyl môžu mnohí požiadať znovu. Zatvorenie táborov na tranzitnej zóne však znamená aj to, že Maďarsko v prijímaní migrantov ešte viac pritvrdí.
Polovica boli deti
Maďarsko pred troma dňami odmietlo verdikt európskeho súdu a povedalo, že zrušenie táborov by bolo "nielen ohrozením vnútornej bezpečnosti, ale aj ohrozením verejného zdravia", keďže nikto nevie, koľko zo 130-tisíc migrantov na balkánskej trase môže mať koronavírus. Vo štvrtok však zmenilo názor a tábory na hranici začalo zatvárať.
