Nový šéf českého Senátu: Zeman tvrdí, že pred Čínou sa máme skloniť, ja to odmietam

Dnes už zosnulý predseda českého Senátu Jaroslav Kubera plánoval navštíviť Taiwan. To však pobúrilo Čínu, ktorá Taiwan síce neovláda, no považuje ho za svoju provinciu a snaží sa Taiwanu odopierať diplomatické styky s inými krajinami.

Kubera nečakane zomrel ešte pred plánovanou cestou 20. januára, príčinou úmrtia bol zrejme infarkt.

Krátko pred smrťou však zosnulý šéf Senátu čelil tlaku a vyhrážkam zo strany čínskej ambasády, ktorá hrozila odvetou českým firmám, ak Kubera Taiwan navštívi. Znenie takzvaného čínskeho listu, v ktorom sa čínska ambasáda Kuberovi zastrájala odvetou, médiá získali mesiac po politikovej smrti.

"S tým listom sa spája množstvo nejasností. Ak mala ambasáda výhrady, prečo tento list neposlala priamo do Valdštejnského paláca, kde sídli Senát, ale riešila to cez hrad a cez kanceláriu prezidenta Zemana? Nedáva to zmysel," zdôrazňuje v rozhovore pre SME nový predseda Senátu MILOŠ VYSTRČIL. Pre nezrovnalosti v kauze čínskeho listu sa stretol s prezidentom Milošom Zemanom.

Aké vzťahy ste mali so zosnulým Jaroslavom Kuberom?

Naše vzťahy boli veľmi korektné a priateľské. Neboli sme síce vyslovene blízkymi priateľmi, no mali sme rovnaké zmýšľanie. Neviem, ako by naše vzťahy opísal on, keby mal tú možnosť, no za seba hovorím, že som ho mal rád, veľmi som si ho vážil a veľa som sa od neho naučil.

Miloš Vystrčil. (zdroj: archív M.V.)

Aj naše manželky sa priatelili a spolu odsudzovali naše nadšenie pre politiku a schopnosť byť vždy všade inde, len nie doma.

Tušili ste, že Jaroslav Kubera pred smrťou čelil vyhrážkam čínskej ambasády, alebo ste sa to dozvedeli až z médií?

Vedel som, že jeho plán vycestovať na Taiwan sa stretol s nevôľou nielen Čínskej ľudovej republiky, ale aj niektorých českých politikov. Nevedel som však, akú má táto nevôľa podobu, ani že z Pekingu prichádzali explicitné vyhrážky.

Viacerí ľudia súhlasia s názorom manželky a dcéry Jaroslava Kuberu, že tlak Číny mohol mať vplyv na zdravotný stav vtedajšieho šéfa Senátu. Pripúšťate túto možnosť aj vy?

Na túto otázku sa mi veľmi ťažko odpovedá. Nedokážem vyhodnotiť, či to preňho predstavovalo takú veľkú záťaž, ktorá by sa podpísala na jeho fyzickom zdraví. Nechcem špekulovať.

Dnes ste na rovnakom poste, na akom bol Jaroslav Kubera, šéfujete Senátu. Tvrdíte, že teraz sám zvažujete návštevu Taiwanu a tieto plány sú, vzhľadom na vývoj celej kauzy, čoraz reálnejšie. Je to z vašej strany odkaz hradu a čínskej ambasáde, že si nedáte prikazovať, kam na návštevu ísť môžete a kam nie?

Niekoľkokrát som povedal, že by som nebol rád, ak by to niekto považoval z mojej strany za trucovanie či nejaký pokus o odplatu. Tak to nie je. Na druhej strane, ak vám nejaká totalitná veľmoc opakovane hovorí, čo robiť smiete a čo nie, tak je takáto obranná reakcia úplne prirodzená.

Vtedy dáte jednoznačne a pre danú veľmoc zrozumiteľne najavo, že ste nezávislou a slobodnou krajinou. Ak by som išiel na Taiwan, myslím si, že by sme práve takúto zrozumiteľnú správu Číne vyslali.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ako zomrel predseda Senátu Kubera (český zápisník) Čítajte 

Opakujem, nie je to z trucu, má ísť o prejav suverénnej krajiny. Čínska ľudová republika už musela zaznamenať, že sa mnohým z nás nepáči štýl, akým bol napísaný list pre Jaroslava Kuberu. No Peking napriek tomu pokračuje v podobne agresívnej politike aj naďalej.

Aj vám už adresoval nejaké príkre odporúčania, čo smiete a čo nie?

Z čínskej ambasády mi napríklad dopredu oznámili, že by nechceli, aby riaditeľ mojej kancelárie znovu vystupoval v médiách. Vrcholom však bolo, keď mi odkázali, že si neželajú, aby som gratuloval znovuzvolenej taiwanskej prezidentke. Bez toho, aby vôbec vedeli, či to mám v pláne. Jednoducho mi vopred chceli určiť, čo smiem alebo nesmiem urobiť.

Dočkala sa znovuzvolená Cchaj Jing-wen vašej gratulácie?

Pôvodne som to nemal v pláne, pretože náprotivkom taiwanskej prezidentky je prezident Českej republiky. So žiadnou oficiálnou písomnou gratuláciou som preto nepočítal, vzhľadom na moju pozíciu mi také čosi podľa protokolu ani neprislúchalo.

Ibaže po tom, ako prišli inštrukcie z Pekingu, že mi takéto čosi dôrazne neodporúčajú, som sa rozhodol, že jej podporu vyjadrím. Urobil som to na tlačovom brífingu. Vyhlásil som, že som rád, že Taiwan je demokratickou krajinou a má demokraticky zvolenú prezidentku.

Ak by teda neprišlo preventívne varovanie vopred, ani by vám nenapadlo verejne komentovať výsledok volieb na Taiwane?

Vo svojej funkcii neriešim ako hlavnú tému Taiwan. Nevstávam a nezaspávam s myšlienkou naň, musím riešiť množstvo iných vecí.

Lenže je tu niekto, kto sa špeciálne na ten Taiwan zameriava a snaží sa ustrážiť politikov malej stredoeurópskej krajiny, aby si s týmto ostrovným štátom náhodou nepestovali bližšie vzťahy. A to je extrémne nebezpečné pre našu slobodu a samostatnosť.

Nemôžeme stále ohýbať chrbát. V okamihu, keď sa staneme lokajom nejakej krajiny, bude to len horšie. Veď si to mnohí ešte pamätáme. So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak.

Aký vplyv môže mať v takejto situácii Senát? Čo by ste si od prípadnej návštevy Taiwanu sľubovali?

Tá návšteva sa môže uskutočniť aj v čase, keď ja už nebudem predsedom Senátu. Vo funkcii budem len niekoľko mesiacov, do jesenných senátnych volieb. Ak by som na Taiwan ako šéf hornej komory išiel ja, záležalo by mi na tom, aby som mal podporu celého Senátu. Som presvedčený, že takáto návšteva by mala mať viac rozmerov.

Jedným z nich je hospodársky, pretože Česko má s Taiwanom pomerne významné obchodné vzťahy, napríklad v oblasti IT technológií. Zároveň by išlo o prejav hodnôt, ktorých je Česká republika zástancom od čias Václava Havla, teda obhajoby ľudských práv a slobôd. Malo by ísť o prejav úcty a rešpektu k ďalšej demokratickej krajine.

Nezabúdal by som ani na rozvoj vedecko-výskumnej spolupráce, ktorá by pre nás mohla byť veľmi prospešná. Taiwan napríklad dobre zvládol koronavírusovú krízu a to aj bez zavedenia prísnych reštrikcií, s akými prišli napríklad Česko či Slovensko. Spolupráca v zdravotníctve a vo výskume by pre naše krajiny bola vzájomne výhodná.

Prečo by sme ju, preboha, nemali rozvíjať?

Pre list čínskej ambasády adresovaný Jaroslavovi Kuberovi ste sa včera (v utorok, pozn. red.) stretli s Milošom Zemanom. To stretnutie ste iniciovali vy?

Áno. Ak sa nemýlim, o schôdzku s prezidentom som požiadal 5. mája a už o tri dni sme si s kanceláriou prezidenta dohodli termín na 19. mája. Ak ste niekde zachytili, že ma prezident nechal čakať, tak to nebola správna interpretácia. V tomto ohľade sa hrad zachoval veľmi korektne.

Podľa vlastných slov ste si chceli ujasniť niekoľko nezrovnalostí v tejto kauze. Čo ste čakali, že sa od prezidenta dozviete?

Chcel som sa s ním porozprávať o viacerých nelogickostiach. Tie súvisia napríklad s tým, kadiaľ čínsky list putoval, kým sa dostal do tašky Jaroslava Kuberu. S prezidentom som chcel prebrať aj to, že sme sa podľa mňa k obsahu toho dokumentu nepostavili správne.

V čom spočívajú tie nezrovnalosti, o ktorých hovoríte?

Podľa kancelára Vratislava Mynářa vlastne ani nešlo o list pre Jaroslava Kuberu. Prezident Miloš Zeman zas hovorí, že to bol list pre Jaroslava Kuberu.

V prípade, že je to tak, ako hovorí prezident, považoval by som za logické, aby čínska ambasáda ten list poslala priamo do kancelárie pána Kuberu, teda do Valdštejnského paláca. Načo využívať Pražský hrad a kanceláriu prezidenta ako nejakého poštára, keď sa ich obsah listu nijako netýka? Prečo ten list poslali najprv tam? Veď to nedáva logiku.

Keď som s tým však konfrontoval pána prezidenta, odvetil, že jemu to nelogické nepripadá.

Ďalšiu nezrovnalosť vidím vo vyhláseniach šéfa hradnej diplomacie Rudolfa Jindráka. Ten sa istý čas snažil vyvolávať dojem, že sporný čínsky list možno vôbec neprišiel z čínskej ambasády, ale ide len o akýsi falzifikát. Toto podsúval aj médiám.

Potvrdilo sa však, že išlo o oficiálny list s pečiatkou ambasády. To, že ide o dokument priamo z čínskej ambasády, napokon potvrdil aj V. Mynář, pričom spolu s R. Jindrákom sú obaja členmi Zemanovej kancelárie.

Ten list s oficiálnou pečiatkou čínskej ambasády mali k dispozícii v podateľni, aby sa mohli presvedčiť, že o falzifikát nejde. Ich vyjadrenia sa však zásadne rozchádzajú.

Navyše dlho nebolo jasné, akú váhu tomu listu vlastne pripisuje hrad.

Áno, v tom je ďalší rozpor. V jednom momente sme počúvali, že nešlo o nič dôležité, takže kancelária prezidenta, tobôž prezident Miloš Zeman, list ani nečítali, pretože bol adresovaný Jaroslavi Kuberovi.

Teraz sa však dozvedáme, že čínsky list bol údajne neoddeliteľnou súčasťou podkladov, ktoré ústavní činitelia prerokovávali na spoločnom stretnutí v januári.

Tak ako to teda je? Buď bol ten dokument významný natoľko, že jeho obsah riešili na spoločnom stretnutí, alebo významný nebol a posunuli ho bez nejakého zdržania predsedovi senátu Kuberovi.

Ako reagoval Miloš Zeman, keď ste mu povedali, v čom všetkom vidíte rozpory?

Pán prezident povedal, že on tieto rozpory nevidí a že kancelária prezidenta postupovala štandardne. Stretli sa teda dvaja politici, ktorí majú na jeden problém rozdielny názor. Tým sa debata na túto tému skončila.

Malo podľa vás to stretnutie zmysel?

Určite malo. Ľudia sa takto môžu dozvedieť, o čom sme sa rozprávali, akú máme na túto tému názory a to im môže uľahčiť rozhodovanie napríklad pri ďalších voľbách. Bolo by chybou myslieť si, že ak sa dvaja politici v debate nezhodnú, tak táto debata nemala zmysel.

Ak sa o niečo pokúsite a neuspejete, aj tým dávate ľuďom najavo, že ste sa snažili zistiť viac, poznať postoj či motivácie druhej strany. Ale treba vyvinúť to úsilie.

České médiá priniesli informáciu, že sporný dokument si od čínskej ambasády mohol objednať priamo kancelár Vratislav Mynář. Spýtali ste sa na to prezidenta?

Nepýtal som sa ho na to, pretože pán Mynář túto informáciu jednoznačne poprel. Mal som preto pocit, že nemá zmysel sa na to znovu pýtať, prezident by mi odvetil v rovnakom duchu.

V akej atmosfére sa vaše stretnutie s prezidentom odohralo?

Bolo veľmi korektné, dokonca tam z oboch strán zaznel jeden vtip. My sa s pánom prezidentom poznáme roky. Tému, ktorú som s ním v utorok preberal, neberiem vôbec osobne. Máme na vec síce rozdielne názory, ale vieme si ich povedať.

Miloš Zeman tvrdí, že Čína je dnes najsilnejšou hospodárskou veľmocou na svete a je dôležité, aby sme s ňou mali dobré nielen obchodné vzťahy. Ja hovorím, že to je síce pravda, ale nie je možné, aby sme ustavične ohýbali chrbát a dovolili, aby Peking ohrozoval našu nezávislosť a svojbytnosť.

Miloš Zeman dáva otvorene najavo svoje sympatie k Číne či k Rusku. Napríklad v spore okolo sochy maršala Koneva či v kauze premenovania ulice, na ktorej sídli ruská ambasáda v Prahe, sa prezident de facto postavil proti českým komunálnym politikom. Označil ich za bezvýznamných a ich počínanie nazval hlúpym. Vy a Miloš Zeman ste dvaja najvyšší ústavní činitelia Českej republiky. Do akej miery sa stotožňujete s týmito jeho postojmi?

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Odstrániť Konevovu sochu bol zločin, varuje Moskva. Chce Prahu potrestať Čítajte 

Keď sa Miloš Zeman vyjadroval k odstráneniu sochy maršala Koneva, tak treba povedať, že sa nezastával Ruska. Naopak, reakciu Moskvy považoval za prehnanú.

Je pravda, že rozhodnutie odstrániť Konevovu sochu označil za hlúpe.

V tomto prípade si nedovolím hodnotiť rozhodnutie zastupiteľstva Prahy 6, ktoré sa rozhodlo sochu odložiť do depozitára.

Ak sa mestskí zastupitelia rozhodli, že tá socha tam z nejakých historických dôvodov nemá stáť, zrejme vedeli, čo robia. Mne neprináleží hodnotiť ich rozhodnutie.

Čo sa týka Čínskej ľudovej republiky – Miloš Zeman ma uistil, že viedol interné rozhovory s predstaviteľmi Pekingu aj čínskej ambasády v Prahe. Povedal mi, že ich agresívny prístup k Česku im vyčítal a kritizoval ho.

S pánom prezidentom sa však líšime. On tvrdí, že aj napriek tomu všetkému sa treba pred Čínou skloniť a jej agresívne výstupy akceptovať. Podľa mňa to je nebezpečné a môže to vážne poškodiť charakter českého národa. Pekingu by sme sa nemali podvoliť.

Myslíte si, že tu je priestor na kompromis? Je možné udržať dobré obchodné vzťahy s Čínou a nedať sa pri tom šikanovať, ak chcete prejaviť podporu Taiwanu?

Je to jednoduché. Ja si myslím, že takýto kompromis je možné urobiť. Čínska ľudová republika má opačný názor.