MOSKVA, BRATISLAVA. V roku 1564 rozdelil ruský cár Ivan IV. Hrozný svoje územie na opričninu, ktorú si ponechal pod svojou priamou kontrolou, a zemščinu, ktorú mali spravovať spupní bojari, príslušníci miestnej šľachty.

Cár si nechal najúrodnejšiu pôdu a osobnú armádu, s ktorou vyrážal na územie bojarov, keď mal pocit, že sa proti nemu búria. V praxi to využíval na plienenie a upevňovanie vplyvu.
„Aj Vladimir Putin v roku 2020 zrejme chce získať to najlepšie z oboch svetov,“ píše pre Moscow Times Mark Galeotti, odborník na Rusko z Royal United Services Institute. „On si zachová skutočnú moc, ale bremeno boja s koronavírusom ponecháva na svojich bojarov.“
Končí sa nepracovné obdobie
Takto okomentoval pondelňajší prejav ruského prezidenta, v ktorom Putin oznámil, že „národné nepracovné obdobie“ sa končí, ale to neznamená, že pre ľudí prestávajú platiť pravidlá karantény.
Konečné rozhodnutie o uvoľňovaní ekonomiky majú urobiť gubernátori, ktorí však podľa Galeottiho nemajú dostatok prostriedkov na vlastnú stratégiu boja s pandémiou. Ruský politický systém je stále veľmi centralistický a väčšina zdrojov odchádza do Moskvy.
Len v Moskve sa do práce v utorok vrátilo asi pol milióna ľudí, ide prevažne o robotníkov na stavbách a v továrniach. Toto rozhodnutie pritom prichádza v čase, keď Rusko sa v počte potvrdených prípadov nákazy Covid-19 dostalo celosvetovo na druhé miesto.
Z krajiny od 3. mája každý deň hlásia najmenej desaťtisíc nových nakazených, dokopy ich je viac ako 230-tisíc. Rusko tak predbehlo Taliansko, Španielsko aj Veľkú Britániu, viac nakazených majú len Spojené štáty.
Rusko hlási viac ako dvetisíc obetí nákazy. Pohľad na štatistiky pritom naznačuje, že obetí môže byť v celej krajine približne o sedemdesiat percent viac, len sa zosnulým ako dôvod smrti do záznamov neuviedol Covid-19.