TEHERÁN. Prinajmenšom jedného mŕtveho a sedem zranených si vyžiadalo plytké zemetrasenie, ku ktorému došlo v noci na piatok v blízkosti najvyššej iránskej hory Damávand.
Otrasy pocítili aj obyvatelia neďalekého hlavného mesta Teherán, ktorí v panike vybiehali z budov, informovala agentúra AFP.
Ľudia panikárili a vybiehali z budov
Plytké zemetrasenie malo podľa americkej geologickej služby USGS magnitúdu 4,6. Jeho epicentrum sa nachádzalo južne od sopečnej hory Damávand, ktorá je s 5671 metrami nad morom vôbec najvyšším vrchom Iránu.
K otrasom došlo o 00.48 h miestneho času (vo štvrtok 22.18 h SELČ) a vychádzali z hĺbky desať kilometrov.
Spravodajcovia agentúry AFP informovali, že desiatky obyvateľov Teheránu vybiehali v panike do ulíc či parkov.
Hovorca ministerstva zdravotníctva Kijánúš Džahánpúr na Twitteri informoval, že pri otrasoch prišiel o život jeden človek a sedem ďalších utrpelo zranenia. Ľudí vyzval, aby "zachovali pokoj" a riadili sa bezpečnostnými pokynmi.
Iránska tlačová agentúra Mehr s odvolaním sa na vyjadrenie šéfa záchranných služieb medzičasom informovala už o 11 zranených.
Otrasy sú v Iráne časté
Irán leží na tektonickom zlome, v dôsledku čoho sú tam zemetrasenia časté, pričom tie slabšie sú takmer na dennom poriadku.
Posledné silnejšie zemetrasenie s maginitúdou 5,7 zasiahlo 23. februára iránsku dedinu ležiacu pre hraniciach s Tureckom, na ktorého území si vyžiadalo aj deväť mŕtvych, obe krajiny vtedy tiež zaznamenali desiatky zranených.
Silné zemetrasenie s magnitúdou 6,6 zasiahlo ešte v decembri 2003 juhovýchod Iránu, zrovnalo so zemou historické mesto Bam, a vyžiadalo si približne 31 000 ľudských životov.
Dosiaľ najničivejšie zemetrasenie zažil Irán v roku 1990. Pri otrasoch s magnitúdou 7,4 vtedy na severe krajiny zahynulo približne 40 000 ľudí, ďalších 300 000 utrpelo zranenia a zhruba polmilióna osôb sa ocitlo bez strechy nad hlavou, pripomína AFP.
