O tom, či bude Európska prokuratúra schopná efektívne stíhať podvody a korupciu, rozhodne aj výška jej rozpočtu. Finančné možnosti ovplyvnia aj rokovania o počte európskych prokurátorov, ktorí budú vyšetrovať prípady v členských štátoch, vysvetľuje v rozhovore pre EURACTIV Slovensko hlavná európska prokurátorka LAURA C. KÖVESIOVÁ.
V rozhovore sa dočítate:
- čo si myslí o rozsudku ESĽP, ktorý jej dal za pravdu v spore s rumunskou vládou;
- ako vnímala podporný list od rodín Jána Kuciaka a Daphne Caruanovej Galiziovej;
- ktorý štát brzdí ďalšie kroky v príprave Európskej prokuratúry a či začne fungovať v novembri 2020;
- že v prvý deň fungovania Európskej prokuratúry pristane na stole prokurátorom 3000 prípadov;
- či čaká viac práce Európsku prokuratúru v dôsledku aktuálnych zmien v eurofondoch;
- ako plánuje chrániť európskych prokurátorov v členských štátoch pred zastrašovaním, a či je sama pripravená pracovať pod tlakom.
Podľa tohtotýždňového rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva porušila rumunská vláda vaše práva, keď vás zbavila funkcie šéfky národnej protikorupčnej agentúry (DNA) pred vypršaním vášho mandátu. Čo toto rozhodnutie znamená pre vás osobne? Môže pomôcť aj iným v podobnej situácii?
Je to víťazstvo. Nie len pre mňa, ale aj pre rumunských prokurátorov a pre súdnictvo v celej Európe. Toto rozhodnutie je veľmi dôležité, pretože spresňuje, v čom spočíva nezávislosť prokurátorov a implicitne aj celého súdnictva. Posilňuje pozíciu sudcov v Európe.
Je to historické rozhodnutie, pretože ESĽP po prvýkrát rozšíril garancie nezávislosti, ktoré sa uplatňujú na sudcov aj na prokurátorov. Do budúcnosti ochráni tých, ktorí obhajujú nezávislosť súdnictva a právneho štátu pred politickými zásahmi.
Pre vaše úspechy na minulom pôsobisku do vás vkladajú veľké nádeje aj v úlohe hlavnej európskej prokurátorky. Pred rokom poslali rodiny zavraždených novinárov, Jána Kuciaka a Daphne Caruanovej Galiziovej, otvorený list, v ktorom sa postavili za vašu kandidatúru na post šéfky Európskej prokuratúry (EPPO). V liste, okrem iného, napísali: "Pani Kövesiová vie, čo treba robiť, aby sa zabránilo ďalším vraždám novinárov, ktorí vyšetrujú korupciu, pranie špinavých peňazí a daňové podvody." Ako na vás vplývajú takéto vysoké očakávania?
Laura C. Kövesiová
- Laura Codruța Kövesiová je bývalou rumunskou generálnou prokurátorkou a bývalou šéfkou rumunského Národného protikorupčného riaditeľstva (DNA). Od októbra 2019 vedie novú Európsku prokuratúru (European Public Prosecutor´s Office, EPPO).
V danej chvíli bola táto podpora pre mňa veľmi dôležitá a som za ňu vďačná. Som rovnaký človek s rovnakými skúsenosťami a v novej funkcii sa budem snažiť rovnako, ako som to robila v Rumunsku.
Viem, že sú tu vysoké očakávania. EPPO je veľmi komplexná štruktúra a naším cieľom je zlepšiť ochranu európskych peňazí prostredníctvom vyšetrovania finančných zločinov.
EPPO bude nezávislá a toto je veľmi dôležité, pretože nezávislosť inštitúcie a nezávislosť prokurátorov je základným predpokladom, aby sme mali v boji proti korupcii a proti ďalším vážnym zločinom výsledky.
Hlavnou úlohou EPPO bude vyšetrovanie trestných činov, ktoré sa týkajú fondov EÚ, trestných činov s DPH a takisto korupciu a pranie špinavých peňazí, ak majú súvis s našou hlavnou jurisdikciou.
Všetko však bude závisieť od našich zdrojov. Ak budeme mať dosť zdrojov, budeme vyšetrovať efektívne.
Viackrát ste hovorili, že máte obavy, či bude mať Európska prokuratúra dostatočný rozpočet a dosť ľudí na to, aby priniesla výraznú kvalitatívnu zmenu. Robia členské štáty dosť na to, aby Európska prokuratúra uspela? Máte dostatočnú podporu z Európskej komisie a z Európskeho parlamentu?
Keď som nastúpila do novej pozície, začala som to vyhodnocovať. Pochopiteľne som sa sústredila na rozpočet. Ak nebudeme mať dosť zdrojov, nebudeme môcť spustiť činnosť a nemôžeme efektívne pracovať.
Mám za sebou 25-ročné skúsenosti prokurátorky a veľmi dobre viem, čo rozpočet pre inštitúciu znamená. Je to aj o nezávislosti. Ak aj budeme formálne nezávislí, no nebudeme mať dostatočný rozpočet, bude veľmi ťažké robiť našu prácu. Spolu s kolegami sme sa snažili zistiť, aký počet prípadov dostaneme od členských krajín.
Hlavným problémom, keď hovoríme o rozpočte a ľuďoch, je počet európskych delegovaných prokurátorov. To sú tí, ktorí budú pracovať v členských štátoch a ktorí budú reálne vyšetrovať. V tejto chvíli máme mať podľa počiatočných odhadov Európskej komisie 32 a štvrť prokurátora. Áno, štvrť. To nie je chyba.
Aj mňa to prekvapilo, pretože som v živote nepočula o štvrtinovom ani o polovičnom prokurátorovi, ale taký bol odhad. Na základe štatistík, ktoré máme z členských štátov, dostaneme v prvých dňoch začiatku fungovania EPPO približne tritisíc prípadov. Je zrejmé, že takýto nápor práce sa s 32 prokurátormi zvládnuť nedá. (EPPO má kompetenciu vyšetrovať zločiny, ktoré sa udiali po novembri 2017, pozn. red.)
Ďalší príklad – v niektorých členských štátoch, z ktorých máme údaje, pôjde o stovky prípadov. Toto môže len ťažko zvládnuť jeden alebo dvaja prokurátori. Počet európskych delegovaných prokurátorov by mal rozhodnúť hlavný európsky prokurátor spolu s národnými orgánmi.
Všetko však závisí od rozpočtu. Ak Európska komisia príde so sumou a bude trvať na 32 prokurátoroch, bude to ťažké. Pre budúcnosť EPPO bude dôležité, ako bude vyzerať rozpočet na rok 2021. Je na Európskej komisii ako celku, aby predložila dobrý návrh na rok 2021, aby inštitúcie, ktoré rozhodujú o rozpočte, povedali, či budeme mať viac, alebo menej peňazí.
Rokovania o Viacročnom finančnom rámci EÚ sa naťahujú. Európska komisia sa rozhodla návrh prepracovať a orientovať ho viac na riešenie ekonomických dosahov pandémie. Je to pre EPPO a pre zdroje, ktoré potrebuje, riziko?
EPPO ešte nezačalo vyšetrovať, ale všetky trestné činy, ktoré sa v súčasnosti dejú, spadajú do našej jurisdikcie. Máme tu novú situáciu s pandémiou Covid-19. Je veľa dôvodov predpokladať, že prípadov bude viac. Nevieme, ako bude vyzerať nový rozpočet.
“V prvých dňoch začiatku fungovania EPPO dostaneme asi tritisíc prípadov. Je zrejmé, že takýto nápor práce sa s 32 prokurátormi zvládnuť nedá.
„
Ak tam bude viac zdrojov a väčšia flexibilita v ich využití, tak predpokladám, že bude aj viac práce pre EPPO. Je to logické.
Máme obligatórnu právomoc, čo znamená, že musíme vyšetrovať všetky prípady, ktoré spadajú do našej pôsobnosti. Je to naša inštitucionálna úloha a o tom nemôžeme vyjednávať.
Vzhľadom na svoje predchádzajúce skúsenosti a na základe toho, že vidím varovania iných profesionálov v Európe, môžem len povedať, že viac fondov a väčšia voľnosť vo využití európskych prostriedkov, bohužiaľ, znamená aj viac príležitostí na podvod a korupciu. Čítala som správu Europolu, podľa ktorej sú organizované zločinecké skupiny mimoriadne zručné v predvídaní a vo využívaní každej príležitosti vo veľkom. Musíme mať pripravenú adekvátnu odpoveď a ja si myslím, že najlepšou odpoveďou je EPPO.
Znamená to, že čakáte na rozpočet a až potom budete môcť začať vyjednávať s členskými štátmi o počte európskych delegovaných prokurátorov?
Presne tak. Bola by som rada, keby som v týchto rokovaniach nemala žiadne obmedzenia, pretože o počte týchto prokurátorov by mal rozhodnúť hlavný európsky prokurátor a národné orgány. Je veľmi zložité rozdeliť 32 prokurátorov medzi 22 členských štátov. Rokovania sme začali v januári.
Pred krízou som navštívila 17 členských štátov a hovorila som s ministrami spravodlivosti, generálnymi prokurátormi a ďalšími predstaviteľmi. Ukazuje sa, že pre niektoré členské štáty jeden alebo dvaja prokurátori nebudú stačiť. Bol tu predpoklad, že by sme mohli mať prokurátorov na čiastočný úväzok.
Na základe mojich skúseností nie je možné, aby prokurátor robil doobeda pre EPPO a popoludní pre národný úrad. Ak chceme finančnú kriminalitu vyšetrovať poriadne, toto nie je dobré riešenie. V prvom rade je to aj otázka nezávislosti prokurátorov. Ak budú sedieť na dvoch stoličkách, vždy tam bude problém s ich nezávislosťou. V druhom slede je to o zodpovednosti.
Ak bude robiť na európskych aj národných prípadoch, bude veľmi ťažké proti nemu vyvodzovať zodpovednosť, ak sa nebude vyšetrovať načas. V záujme nezávislosti, zodpovednosti a efektivity trvám na tom, aby sme mali prokurátorov iba na plný úväzok. Momentálne sme obmedzení v určovaní počtu európskych delegovaných prokurátorov, keďže náš finančný rámec hovorí, že máme mať 32 a štvrť prokurátora.
Aká je situácia s európskymi prokurátormi, ktorí tvoria tzv. kolégium? Počas návštevy na Slovensku ste hovorili, že sa výberový proces týchto prokurátorov vo všetkých krajinách ešte neuzavrel. Už sa to vyriešilo?
Toto je ďalší problém. Procedúra vymenovania členov kolégia sa ešte neuzavrela. Vysvetlím, čo je kolégium. Každý štát, ktorý sa zúčastňuje na EPPO, má jedného európskeho prokurátora. V Luxemburgu budeme mať 22 prokurátorov, ktorí spolu s hlavným prokurátorom tvoria kolégium, čo je orgán, ktorý robí hlavné rozhodnutia v EPPO.
Definuje priority a politiky v oblasti stíhania trestných činov v EPPO. Momentálne výberový proces stojí, pretože jeden členský štát, konkrétne Malta, nenavrhla troch vhodných kandidátov. Dúfam, že sa to čo najskôr vyrieši, pretože je to veľmi dôležité. Bez kolégia nemôžeme schváliť vnútorné pravidlá EPPO. Potom bude treba v každom členskom štáte vybrať európskych delegovaných prokurátorov a aj ich vymenovanie závisí od kolégia. Bude trvať mesiace, kým sa toto všetko vyrieši.
Začne EPPO fungovať do konca tohto roku, ako bol pôvodný plán?
Ja som tento dátum nestanovila. Bol to predpoklad Komisie, ktorá by mala rozhodnúť, kedy EPPO začne svoju činnosť.
Odkedy som na tomto poste, pripravujem všetko na to, aby sme mohli začať v novembri 2020, čo bol aj pôvodný plán Komisie. Stále však musíme vyriešiť dve veci: kolégium a rozpočet. Začali sme výberové konania, pripravujeme vnútorné pravidlá a urobili sme všetko preto, aby sme mohli začať do konca tohto roku.
Koľko prípadov bude schopná EPPO spracovať bezprostredne po tom, ako začne fungovať v plnej kapacite?
Mali by sme začať plnou rýchlosťou hneď od začiatku. Na základe štatistík, ktoré sme dostali od členských štátov, konzultácií a našej metodológie na výpočet počtu prípadov, môžeme očakávať, že v prvý deň budeme mať na stole približne tritisíc prípadov.
Samozrejme, môžeme prísť k tomu, že vyšetrovať sa bude len časť z nich, ale toto sú len tie prípady, ktoré poslali členské štáty a ktoré už sú zaregistrované. K tomu ešte dostaneme podnety od jednotlivcov, správy z európskych inštitúcií, takže celkový počet určite presiahne tritisíc prípadov.
Okrem toho očakávame, že každý rok nám pribudne 200 nových prípadov. Preto potrebujem ísť naplno od prvého dňa. Mojou prioritou ako hlavnej európskej prokurátorky je efektívne vyšetriť všetky prípady, ktoré dostaneme.
Prokuratúry v členských štátoch sú organizované rôzne. Niektoré sú viac centralizované a riadené hierarchicky. Môže to vplývať na efektivitu EPPO v niektorých krajinách?
Podľa mňa je EPPO európskym modelom. Je to inštitúcia, ktorá vznikla na ochranu európskych finančných záujmov a najdôležitejšia je jej nezávislosť. EPPO bude nezávislá od národných vlád, Komisie, iných európskych inštitúcií, orgánov či agentúr. To je dôležité, pretože európski delegovaní prokurátori budú ako súčasť EPPO takisto nezávislí. Národné špecifiká ich prácu nemôžu ovplyvniť. Toto je štandard, ktorý by mal platiť pre všetky prokuratúry v Európe.
Nezávislosť prokurátorov potvrdil aj spomínaný rozsudok ESĽP. Bez toho by bola ohrozená aj nezávislosť súdnictva a sudcov. Bez tejto nezávislosti nie je efektívny boj proti finančným podvodom a korupcii možný.
Nie je to len o prokurátoroch. Bez nezávislosti nemôžeme hovoriť o právnom štáte, o spravodlivom procese alebo o rovnosti pred zákonom. Nezávislosť je pre fungovanie EPPO kľúčová.
Veríte, že EPPO môže podporiť nezávislosť prokurátorov v členských štátoch, aj keď sa dostanú pod politický tlak?
Áno. Európski delegovaní prokurátori budú pracovať pod vedením EPPO, preto budú nezávislí. Aj štruktúra EPPO je veľmi dôležitá. Máme stálu komoru, zloženú z troch európskych prokurátorov z troch rôznych krajín, ktorá bude dohliadať na vyšetrovanie v jednotlivých členských štátoch.
Napríklad prokurátori z Bulharska, Francúzska a Nemecka budú dohliadať na vyšetrovanie prípadov z Rumunska. Toto komukoľvek z členskej krajiny znemožní zasahovať do ich rozhodnutí. Len stála komora bude mať právomoc dozorovať prácu delegovaných prokurátorov v danej krajine.
K posilnenej spolupráci, na základe ktorej EPPO vznikla, sa nepridali všetky členské štáty EÚ. Aký hlavný argument by ste ponúkli vládam, ktoré sa rozhodli zostať mimo nej? Mala by byť účasť na EPPO podmienkou k prístupu k európskym fondom?
Rozhodnutie pridať sa k EPPO je politické. Budem odpovedať ako prokurátorka. Podľa existujúcej legislatívy by sme mali byť v kontakte s členskými štátmi, ktoré sa k EPPO nepridali. Začneme s tým hneď, ako ukončíme konzultácie s členskými štátmi. Samozrejme, bolo by pre nás lepšie, aby sme mali kolegov zo všetkých členských štátov.
Verím, že naša práca a výsledky budú najlepším argumentom pre tých, čo budú mať záujem o efektívne vyšetrovanie finančných podvodov a cezhraničných trestných činov.
Nechceme vyšetrovať malé prípady, našou úlohou je sústrediť sa na cezhraničné trestné činy a vyšetriť prípady, ktoré národné prokuratúry vyšetriť nevedia pre rôzne obmedzenia.
Napríklad, v súčasnosti je veľmi náročné pre prokurátora spracovať dôkazy na území iného členského štátu. Cez EPPO to vieme urobiť. Jednou z výhod EPPO je možnosť získať a zhromaždiť informácie na európskej úrovni, viesť vyšetrovanie bez obmedzenia národných hraníc.
EPPO bude tiež rozširovať využívanie najefektívnejších vyšetrovacích postupov. Všetky tieto argumenty by mali byť dobrým dôvodom pripojiť sa k spolupráci v EPPO, no ako som povedala, je to politické rozhodnutie. Pokiaľ ide o otázku, aké mechanizmy by mohli presvedčiť nezúčastňujúce sa krajiny, to ide mimo mojich kompetencií. Ako prokurátorka môžem hovoriť len o technických aspektoch.
Niektoré prípady finančných podvodov a zneužívanie eurofondov môžu byť politicky veľmi citlivé a týkať sa ľudí s konexiami. Vyšetrovanie takýchto prípadov vám nemusí v niektorých kruhoch priniesť veľkú popularitu. Ste pripravená čeliť situáciám, keď by sa vlády členských štátov v budúcnosti snažili zasahovať do práce EPPO?
Ak to mám odľahčiť, moje predchádzajúce skúsenosti boli na toto dobrým tréningom. Tlak na prokurátora, ktorý stíha korupciu v Rumunsku, bol obrovský. Zastrašovanie a obťažovanie tam boli veľmi silné. Úlohou EPPO bude vyšetrovať komplexné, najmä cezhraničné prípady. Je možné, že sa budú týkať ľudí v dôležitých pozíciách alebo ľudí, ktorí sú bohatí a vplyvní.
Tu sa znovu vraciame k nezávislosti – to je garancia, že budeme robiť našu robotu. Ďalšou zárukou bude rozpočet EPPO. Ak nebudeme musieť obmedzovať naše aktivity pre nedostatočné zdroje, budeme svoju prácu robiť dobre.
Verím, že všetci delegovaní prokurátori budú nezávislí, profesionálni a odvážni, s vysokou mierou integrity. Ak budeme mať aj dostatočné legislatívne nástroje, budeme mať všetky predpoklady pre dobre fungujúcu EPPO.
Osobne z tlakov nie som nervózna. Znášam to veľmi dobre. Keď som sa stala šéfkou antikorupčného riaditeľstva v Rumunsku, povedala som, že ak sa ma niekto bude snažiť ovplyvňovať, žiadať, aby som nerobila svoju prácu, alebo mi hovoriť, ako vyšetrovať, zverejním to. V tejto pozícii urobím to isté. Ako hlavná európska prokurátorka nebudem prijímať inštrukcie od nikoho a budem rešpektovať nezávislosť mojich kolegov v EPPO.
Čo by sa stalo, ak by nejaký členský štát v budúcnosti prijal zmeny, ktoré by mohli ovplyvniť nezávislosť delegovaných prokurátorov? Máte nejaké nástroje na obranu svojej inštitúcie?
Bude kľúčové, aby sme od začiatku mali len delegovaných prokurátorov na plný úväzok. Myslím si, že nemôžeme robiť s prokurátormi, ktorí sedia na dvoch stoličkách, ktorí by podliehali národným prokurátorom aj stálej komore. Systém stálych komôr zaručuje, že akýkoľvek vplyv skončí na tejto úrovni.
Mám skúsenosti so snahou ovplyvňovať prácu prokurátorov. Budeme s delegovanými prokurátormi v stálom kontakte, budeme ich podporovať, brániť aj verejne, a to bude potrebné, pretože som si istá, že ich práca v niektorých prípadoch vyprovokuje zastrašovanie alebo obťažovanie. Budeme pracovať ako tím.
Autor: Zuzana Gabrižová, Radovan Geist, EURACTIV Slovensko
