BRUSEL, BRATISLAVA. Trvalo to viac ako tri hodiny. Každý líder dostal približne minútu na to, aby povedal, prečo si myslí, že svet sa musí spojiť pri hľadaní riešenia na boj s pandémiou Covid-19.
Aténska demokracia pandémiu neprežila Čítajte Čakalo sa však najmä na záver prejavu, kde každý prezradil, akou sumou prispeje jeho krajina alebo organizácia.
Sumy sa veľmi líšili. Rumunsko našlo vo svojom rozpočte takmer 200-tisíc eur, Kanada viac ako pol miliardy, Francúzsko vo forme grantov a záruk na úvery sľúbilo 1,5 miliardy eur, Európska komisia 1,4 miliardy. Slovensko v pondelok prispelo sumou 750-tisíc eur rovnako ako iné štáty V4. Slovinsko až takmer štrnásť miliónov eur.
Výsledkom je, že z cieľa vybrať 7,5 miliardy eur sa na telekonferencii, ktorú spolu organizovala Európska komisia, vybralo 7,4 miliardy eur. Okrem 40 štátov sa pridala aj speváčka Madonna či Nadácia Billa a Melindy Gatesovcov.
Treba ešte oveľa, oveľa viac
„Všetky tieto peniaze pomôžu naštartovať globálnu spoluprácu a vytvoria naozaj jedinečné globálne verejné riešenia,“ povedala na konferencii predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová. „V ďalších mesiacoch však bude treba urobiť oveľa, oveľa viac.“
Ako presne sa budú prerozdeľovať tieto peniaze, koľko laboratórií ich dostane a čo bude s prípadnou vakcínou potom, nie je zatiaľ jasné. Očakáva sa však, že najväčšie granty dostanú výskumné ústavy, ktoré na vakcíne už pracujú.
Vakcína by sa potom mala dostať do celého sveta. Štáty sa tak snažia vyhnúť situácii, že by ju vyvinula niektorá z bohatších krajín a potom by sa nedostala do chudobnejších oblastí.
Aj ekonómovia argumentujú, že ak globálna spolupráca urýchli vznik vakcíny aspoň o niekoľko mesiacov, darované peniaze sa štátom niekoľkokrát vrátia na menších hospodárskych škodách.
