BERLÍN, BRATISLAVA. Kým začiatkom roka sa svet snažil zistiť, aká vážna bude nákaza novým koronavírusom, čínske úrady pokračovali v cenzúre médií a pravdu pred verejnosťou utajovali.
Zdrojom informácií sa tak stávali občianski novinári, teda amatéri alebo poloamatéri, ktorí napĺňajú obsahom blogy či videokanály.
Právnik Čchen Čchiou-š' publikoval na twitteri a na youtube, ktoré sú síce v Číne zakázané, no vďaka sieti VPN sa na ne vedel dostať a ukazovať, že situácia je vážnejšia, ako Peking priznáva. Jedno z posledných videí pred právnikovým zmiznutím na začiatku februára videli tri milióny ľudí.
Nebojím sa ťa, komunistická strana

"Bojím sa. Pred sebou vidím vírus a po mne idú polícia a súdnictvo," hovorí na videu, ktoré cituje Deutsche Welle.
"Kým však budem nažive, budem hovoriť o tom, čo vidím. Nebojím sa smrti. Komunistická strana, myslíš si, že sa ťa bojím?
Čchen nebol jediný novinár, ktorý od začiatku pandémie v Číne zmizol. A ani celosvetovo nie je jediným, kto sa pre informovanie o nákaze dostal do problémov.
Nemecká verejnoprávna stanica Deutsche Welle každoročne oceňuje Cenou za slobodu tlače novinárov, ktorí sa pre prácu dostávajú do problémov a často im ide o život. Tento rok ocenila sedemnástich novinárov zo štrnástich krajín.
Máme sa zmeniť na kriminálnikov?
Ruská novinárka Elena Milašinová si urobila meno ešte v 90. rokoch minulého storočia, keď písala pre opozičný denník Novaja Gazeta.
V posledných rokoch píše o korupcii a porušovaní ľudských práv v Čečensku, za čo je pravidelným terčom útokov prezidenta Ramzana Kadyrova.