WASHINGTON, BRATISLAVA. Keď sa Rachel Leeová ráno prebudí, hneď si zapína počítač a začína sa prehrabávať severokórejskými novinami, televíznym vysielaním, akademickými magazínmi a pochybnými stránkami napojenými na režim.
Študovala v Severnej Kórei: O krajine nám často klamú, pracovné tábory sú ešte horšie Čítajte Propagandistické články a heslá len prebehne, no zábery zo stretnutí politbyra, z vojenských prehliadok, z tribún s lídrami počas štátnych výročí či pohrebov jej poskytujú kľúčové informácie o režime, opisuje Financial Times prácu analytičky, ktorá dvadsať rokov získava informácie o Severnej Kórei pre americkú vládu či rôzne think-tanky.
„Čím bližšie ste k centru moci, tým dôležitejší ste,“ popisuje Leeová analýzy toho, kto okrem lídra má v krajine moc. Sú to síce pomerne nespoľahlivé informácie, no sú jedny z mála, ktoré z Pchjongjangu prichádzajú.
Nikto nič nevie
To, ako málo vie svet o fungovaní možno najbrutálnejšieho režimu súčasnosti, sa ukázalo sa aj v posledných dňoch, keď sa začali šíriť špekulácie, že diktátor Kim Čong-un je v zlom zdravotnom stave a možno aj umrel.
Juhokórejské zdroje to neskôr popreli, niektorí teraz hovoria, že možno sa len schováva pred pandémiou Covid-19, aj keď Pchjongjang popiera, že by sa choroba dostala na jeho územie.
Kim, ktorý by mal mať 36 rokov, je vášnivým fajčiarom, má očividnú nadváhu, vyžíva sa v hodovaní a jeho otec mal problémy so srdcom, čo sú všetko rizikové faktory.
Na verejnosti sa objavil naposledy 11. apríla, keď viedol rokovania o koronavíruse. V ďalších dňoch vynechal napríklad oslavy narodenín svojho starého otca a zakladateľa režimu Kim Ir-sena.
