BERLÍN, BRATISLAVA. Začiatkom februára sa v Nemecku prelomilo tabu. Dve štandardné pravicové strany hlasovali v spolkovej krajine Durínsko za miestneho premiéra spoločne s krajne pravicovou Alternatívou pre Nemecko (AfD).
Hovoria o zápachu Weimaru. Premiér podporený AfD sám končí Čítajte Krok, ktorý krajina nezažila od konca druhej svetovej vojny, viedol až k rezignácii predsedníčky hlavnej vládnej strany Kresťanskodemokratickej únie Annegret Krampovej-Karrenbauerovej. Kritici jej vyčítali, že si nevie zabezpečiť poriadok medzi vlastnými straníkmi.
Ešte v tom istom mesiaci dvaja krajne pravicoví extrémisti v meste Hanau zabili v dvoch kaviarniach deviatich ľudí, väčšina z nich mala pôvod mimo Nemecka.
Pre krajinu sú spomienky na rasistické násilie veľmi citlivé a hovorilo sa najmä o tom, aký vplyv naň má protiimigračná rétorika AfD.
Rast už neplatí
To všetko prišlo po roku, keď krajná pravica rástla v miestnych voľbách. Zdalo sa, že hrozba jej ďalšieho nárastu bude nemeckú politiku strašiť ešte dlho a vyvrcholením budú budúcoročné voľby do spolkového parlamentu.
Už v marci to však platiť prestalo. Začala sa pandémia Covidu-19 a AfD začala strácať, podobne ako iní pravicoví populisti v Európe. Paradoxne, pád prichádza v čase, keď sa im splnili predstavy o zatvorených hraniciach či o náraste skepticizmu z toho, že Európska únia nevie spoločne koordinovať pomoc.
„Táto kríza je odlišná od hospodárskej alebo utečeneckej, na ktorých AfD získavala,“ hovorí pre magazín Foreign Policy Johannes Hillje, berlínsky odborník na komunikáciu AfD.
