BRUSEL. V roku 2019 členské štáty Európskej únie (bez Spojeného kráľovstva) poskytli právnu ochranu 295 800 žiadateľom o azyl. Vyplýva to zo správy Eurostatu, štatistického úradu EÚ, zverejnenej v pondelok.
V porovnaní s rokom 2018 (316 200 prípadov) sa celkový počet osôb, ktorým bol udelený štatút ochrany, znížil o šesť percent. EÚ navyše v roku 2019 prijala aj 21 200 utečencov v rámci presídľovacieho programu.
Z celkového počtu žiadateľov o azyl, ktorým bola v roku 2019 poskytnutá právna ochrana v EÚ, bol 141 100 osobám priznaný štatút utečenca (48 percent všetkých pozitívnych rozhodnutí), 82 100 osôb získalo doplnkovú ochranu (28 percent) a 72 700 z nich malo nárok na humanitárnu ochranu (25 percent).
Najväčšou skupinou osôb, ktorým bol vlani priznaný štatút ochrany v EÚ, boli Sýrčania (78 600, 27 percent z celkového počtu osôb), potom Afganci (40-tisíc / 14 percent) a Venezuelčania (37 500 / 13 percent).
Ďalší najpočetnejší žiadatelia o azyl boli z Iraku (sedem percent) a potom z Eritrey, Iránu, Nigérie, Somálska a Turecka (po tri percentá). Počet Venezuelčanov sa v roku 2019 zvýšil takmer 40-krát v porovnaní s rokom 2018, keď získalo štatút ochrany v Únii takmer tisíc Venezuelčanov.
Loading
...Najviac Sýrčanov (56 100 / 71 percent) získalo azyl v Nemecku, čo platilo aj v prípade Afgancov (16 200 / 41 percent). Takmer všetci azylanti z Venezuely získali ochranu v Španielsku (35 300 / 94 percent).
V roku 2019 bol najvyšší počet osôb, ktorým bol udelený štatút ochrany, zaregistrovaný v Nemecku (116 200 / 39 percent) pred Francúzskom (42 100 / 14 percent), Španielskom (38 500 / 13 percent) a Talianskom (31-tisíc / desať percent).
Na druhom konci rebríčka sú s najmenším počtom prípadov udelenia azylu Slovenská republika (40), Estónsko (45), Lotyšsko (55), Chorvátsko a Maďarsko (po 60).
Slovensko vlani priznalo štatút utečenca piatim žiadateľom, 20 poskytlo doplnkovú právnu ochranu a 15 získali nárok na humanitárnu ochranu. Išlo predovšetkým o občanov Afganistanu (20), Pakistanu (5) a Iránu (5).
Aj vlani sa miera uznania medzi krajinami, z ktorých žiadatelia o azyl pochádzali, značne líšila. Spomedzi 20 hlavných krajín pôvodu žiadateľov o azyl mali na prvom stupni rozhodovania najnižšiu mieru uznania v EÚ občania Gruzínska (štyri percentá), Albánska (šesť percent) a Bangladéša (sedem percent), kým najúspešnejší boli Venezuelčania (96 percent), Sýrčania (85 percent) a Eritrejčania (81 percent).
