Jeden z posledných preživších Osvienčimu zomrel na COVID-19

Všetky články, ktoré informujú o mimoriadnych opatreniach a základných zdravotníckych informáciách o novom koronavíruse, budú na SME.sk odomknuté a prístupné pre každého. Považujeme to totiž za verejný záujem. Ak chcete podporiť novinárov a serióznu i overenú žurnalistiku, môžete tak urobiť kúpou predplatného →

BRUSEL. Henri Kichka, jeden z posledných preživších nacistického koncentračného tábora Osvienčim, zomrel cez víkend vo veku 94 rokov v domove dôchodcov v Bruseli na nákazu novým koronavírusom.

Všetky grafy o koronavíruse vo svete si môžete pozrieť tu >>>>

"Čo sa nepodarilo celej nacistickej armáde, dokonal mikroskopický koronavírus. Môj otec prežil pochod smrti, dnes sa však skončil jeho pochod životom," napísal podľa agentúry APA v sobotu jeho syn Michel na Facebooku.

"Osvienčim sa nedá prežiť. Toto miesto je smrť sama o sebe," povedal Henri Kichka ešte v januári v rozhovore pre britskú rozhlasovú stanicu BBC pri príležitosti 75. výročia oslobodenia tohto nacistického vyhladzovacieho tábora.

Henri Kichka prežil podľa stránky juedische-allgemeine.de celkom deväť nacistických táborov. Narodil sa v Bruseli 14. apríla 1926 do rodiny poľských židov, ktorí opustili svoju vlasť dávno pred nacistickým terorom z dôvodu rastúceho antisemitizmu.

Hneď po vstupe nemeckých vojsk do Belgicka v máji 1940 utiekla rodina Kichkovcov do južného Francúzska. V Agde ich tamojší vichystický režim poslal v septembri do utečeneckého tábora, ale oddelil ženy od mužov.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Belgicko začne od mája postupne uvoľňovať koronaopatrenia Čítajte

Vďaka zásahu tety, ktorá sa pred vojnou usadila v Paríži, Kichkovcov prepustili a podarilo sa im vrátiť do Bruselu.

V septembri 1942 však už toľko šťastia nemali. Henri a jeho otec sa dostali do pracovného tábora Blechhammer, patriaceho k Osvienčimu. Ženy z rodiny boli zabité hneď pri príchode do Osvienčimu.

V poslednej fáze druhej svetovej vojny sa Henri dostal v jednom z pochodov smrti 10. februára 1945 do tábora Buchenwald v Nemecku, ktorý oslobodili americkí vojaci.

Po vojne dlho mlčal o svojich skúsenostiach, ale v 80. rokoch o nich začal prednášať v školách. Šesťdesiat rokov po skončení vojny pretransformoval svoje spomienky aj do knižnej podoby.