VILNIUS/MINSK. Prezidenti Bieloruska a Litvy - Alexander Lukašenko a Gitanas Nauséda - absolvovali vo štvrtok svoj prvý telefonický rozhovor.
Šlo súčasne o prvý kontakt hláv týchto dvoch štátov po desiatich rokoch, dodala agentúra TUT.by.
Výstavba jadrovej elektrárne
Prezidenti rokovali o výstavbe jadrovej elektrárne v Bielorusku, diverzifikácii dodávok energonosičov - ropy a plynu, tranzite tovaru a o situácii s epidémiou koronavírusu SARS-CoV-2.
Litovský prezident ponúkol Bielorusku humanitárnu pomoc v boji proti šíreniu nákazy.
Podľa TUT.by litovský prezident počas rozhovoru, ktorý sa uskutočnil formou videokonferencie, vyjadril znepokojenie svojej krajiny v súvislosti s výstavbou jadrovej elektrárne v tesnej blízkosti hraníc Bieloruska s Litvou.
Elektráreň Varňany, ktorej prvý blok spustia do prevádzky v júli tohto roku, sa stavia v blízkosti hraníc s Litvou, pričom od jej hlavného mesta Vilnius je vzdialená len asi 50 kilometrov.
Nauséda zdôraznil, že Litva nesúhlasí s výberom miesta pre elektráreň a znepokojuje ju aj otázka jej bezpečnosti.
S Lukašenkom preto diskutovali o možnosti, že by sa experti EÚ oboznámili so záťažovými testmi elektrárne a na ich základe posúdili, či toto zariadenie spĺňa štandardy EÚ. Litva by uvítala, keby sa záťažové testy konali pred spustením elektrárne.
Bremeno pre bieloruské hospodárstvo
Prezident Litvy po rokovaniach uviedol, že výstavba bieloruskej jadrovej elektrárne, najmä miesto jej výstavby v blízkosti hlavného mesta Litvy, je "boľavým miestom" vo vzťahoch nielen Litvy, ale aj Európskej únie a Bieloruska.
Nauséda tiež vyjadril presvedčenie, že výstavba elektrárne predstavuje dodatočné bremeno pre bieloruské hospodárstvo, pričom sa na ňu využívajú pôžičky poskytnuté Ruskom.
Poukázal na vhodnosť zníženia závislosti Bieloruska od ruských zdrojov a infraštruktúry, pričom dodal, že Litva sa môže s Bieloruskom podeliť o svoje skúsenosti získané pri svojej diverzifikácii.
Poradkyňa litovského prezidenta Asta Skaisgiryté-Liauškiené podľa portálu Kurier.lt dodala, že prezidenti hovorili aj o otázkach kultúry, vedy a ľudských právach.
