Spojené štáty, Francúzsko Veľká Británia majú za sebou tradíciu kvalitnej žurnalistiky, ale pokiaľ ide o slobodu tlače, Slovensko je na tom lepšie. Ako je to možné, vysvetľuje PAVOL SZALAI, šéf oddelenia Európskej únie a Balkánu v organizácii Reportéri bez hraníc, ktorá svetový index slobody tlače každoročne vytvára.
V rozhovore opisuje, aké problémy má v tejto oblasti Slovensko a prečo sú na tom ostatné krajiny strednej Európy horšie. Spomína, za čo sa mu vysmieval hovorca maďarskej vlády, predpovedá, ako zasiahne súčasná kríza médiá a aké pozitívne následky môže mať.
Čo ukázala správa Reportérov bez hraníc za tento rok o slobode médií v Európe?
Sloboda médií v Európe dlhodobo upadá, aj keď európsky kontinent je stále pre novinárov najbezpečnejším na svete. Celosvetové trendy sa prejavujú aj tu – vlády s autoritárskymi tendenciami, útoky na novinárov, ohováračské kampane, snaha sledovať novinárov v digitálnom priestore.
Problémom pre tradičné médiá bude tiež ekonomická kríza. Novým trendom je, že v západných krajinách dochádza pri demonštráciách k fyzickým útokom na novinárov.

Novinári dostávali vyhrážky vždy. Je ich viac, ako pred niekoľkými rokmi?
Nepriatelia slobody tlače konajú sofistikovanejšie. Vidíme to na príklade Slovinska, ktoré je v rebríčku pomerne vysoko, na 32. priečke, o jednu vyššie ako Slovensko.
Premiér Janez Janša dlhodobo útočí na novinárov, vedú sa tam proti nim cielené kampane. Začne sa to tweetmi s dezinformáciami, ktoré potom šíria fanúšikovia vládnej strany SDS, zapoja sa boty na sociálnych sieťach.
Strana vlastní dve médiá, ktoré sa do kampane zapoja ohováračskými článkami a pod nimi sa objavujú aj vyhrážky smrťou, čo bol prípad nášho korešpondenta a investigatívneho novinára Blaža Zgagu. V jednom momente premiér retweetol príspevok anonymného používateľa, ktorý len uráža novinára.
Tretí rok po sebe sme zažili v Európskej únii vraždu novinára. Najprv na Malte, potom na Slovensku a pred rokom v Severnom Írsku. Majú tieto tragédie niečo spoločné?
Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa podobá na vraždu maltskej novinárky Daphne Caruany Galiziovej, v oboch prípadoch mali ľudia s kriminálnym pozadím zrejme záujem odstrániť kritického novinára. Využívali prepojenia na politikov a úpadok právneho štátu vo svoj prospech a s týmto pocitom si dovolili zaútočiť na kritického novinára.
Vo Veľkej Británii išlo o smrť novinárky Lyry McKeeovej počas zrážky polície s extrémistami v Severnom Írsku. Prihlásila sa k tomu Nová IRA, ale nie je potvrdené, že by išlo o úkladnú vraždu.
V Bulharsku sa odohrali dve vraždy novinárov, zatiaľ však vyšetrovanie neukázalo, že by to súviselo s ich prácou.
Je v tom vidno nejaký trend?