WASHINGTON. Prvý Deň Zeme zorganizoval 25-ročný postgraduálny študent Denis Hayes v roku 1970. Iniciátorom vyhlásenia Dňa Zeme bol environmentálny aktivista, senátor Spojených štátov amerických z Wisconsinu, Gaylord Nelson.
Deň Zeme vznikol ako reakcia na rozsiahle poškodzovanie životného prostredia a jeho cieľom je pripomenutie si ľudskej závislosti na prírode a podmienkach, ktoré nám poskytuje planéta Zem.
V 80. rokoch sa prijali niektoré z najpopulárnejších a najsilnejších amerických právnych predpisov v oblasti životného prostredia.
Sú nimi napríklad novelizácia zákona o čistom ovzduší, vytvorenie zákona o čistej vode a zákona o ohrozených druhoch či zriadenie Agentúry na ochranu životného prostredia. Tieto právne normy boli vzorom pre ostatné štáty, ktoré prijímali podobné zákony vo svojich krajinách.
Švédska klimatická aktivistka Greta Thunbergová vyzvala svetových lídrov, aby spolupracovali a počúvali vedcov. Sedemnásťročná Švédka poznamenala, že klimatická kríza "možno nie je taká akútna ako kríza spôsobená koronavírusom, avšak musíme sa ňou zaoberať teraz, inak sa stane nezvratnou".
Mnohé veľké mestá sa vďaka zákazom vychádzania súvisiacim s pandémiou z veľkej miery zbavili smogu. Metropoly zaznamenali v porovnaní s uplynulým rokom výrazné zníženie škodlivých emisií.
Socha zemegule v parku Thea v americkom meste Tacoma. (zdroj: SITA/AP)
Takto si Deň Zeme pripomenuli v Soule v Južnej Kórei. (zdroj: SITA/AP)
Švédska ekologická aktivistka Greta Thunbergová diskutuje prostredníctvom videorozhovoru s profesorom enviromentálnych vied Johanom Rockstromom z Nemecka pri príležitosti Dňa Zeme v Nobelovom múzeu v Štokholme. (zdroj: TASR/AP)
Diskutovali o koronavírusovej pandémii a životnom prostredí. (zdroj: TASR/AP)
Takto si Deň Zeme pripomenuli v Soule v Južnej Kórei. (zdroj: SITA/AP)
Planétu stále viac trápia požiare, suchá, povodne či smog. (zdroj: SITA/AP)
Planétu stále viac trápia požiare, suchá, povodne či smog. (zdroj: SITA/AP)
Planétu stále viac trápia požiare, suchá, povodne či smog. (zdroj: SITA/AP)
Planétu stále viac trápia požiare, suchá, povodne či smog. (zdroj: SITA/AP)
Planétu stále viac trápia požiare, suchá, povodne či smog. (zdroj: SITA/AP)
Planétu stále viac trápia požiare, suchá, povodne či smog. (zdroj: SITA/AP)
Planétu stále viac trápia požiare, suchá, povodne či smog. (zdroj: SITA/AP)
Socha zemegule v parku Thea v americkom meste Tacoma. (zdroj: SITA/AP)
Mapy Kráľovského holandského meteorologického ústavu a Európskej vesmírnej agentúry znázorňujú priemernú koncentráciu oxidov dusíka nad územím Európy v období marec až apríl 2019 (hore) a od 13. marca do 13. apríla 2020 počas obmedzenia pohybu proti šíreniu nového typu koronavírusu. (zdroj: TASR/AP)
Mapy Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) znázorňujú koncentráciu oxidov dusíka na území Číny v období od 1.- 20. januára 2020 (vľavo) pred začiatkom karantény proti šíreniu nového typu koronavírusu a 10. až 25. februára počas karanténnych opatrení. (zdroj: TASR/AP)
Na kombosnímke hore z 28. októbra 2019 je Indická brána v Naí Dillí zahalená smogom a dole to isté miesto z 20. apríla 2020. (zdroj: TASR/AP)
Kvalita ovzdušia v Indii sa veľmi zlepšila počas obmedzenia pohybu obyvateľov v rámci koronavírusovej pandémie. (zdroj: SITA/AP)
Na archívnej snímke z 22. apríla 1970 študent v plynovej maske voniua kvet magnólie počas Dňa Zeme v New Yorku. (zdroj: TASR/AP)
