Všetky články, ktoré informujú o mimoriadnych opatreniach a základných zdravotníckych informáciách o novom koronavíruse, budú na SME.sk odomknuté a prístupné pre každého. Považujeme to totiž za verejný záujem. Ak chcete podporiť novinárov a serióznu i overenú žurnalistiku, môžete tak urobiť kúpou predplatného →
BRATISLAVA. Generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres varoval, že svet nemôže v čase pandémie zabúdať na životné prostredie.
Opätovne zdôraznil, že koronavírus je pre svet najväčšou hrozbou od druhej svetovej vojny.
Narušenie klímy
Pri príležitosti dnešného 50. výročia celosvetovej kampane Deň Zeme však vyhlásil, že "rozvíjajúca sa environmentálna kríza planéty predstavuje ešte hlbšiu núdzovú situáciu".
"Biodiverzita prudko klesá. Narušenie klímy sa blíži do bodu, odkiaľ niet návratu. Musíme konať rozhodne, aby sme chránili našu planétu pred koronavírusom a existenčnou hrozbou súvisiacou s narušením klímy," vyjadril sa a navrhol šesť opatrení, ktoré by mali pomôcť k obnove po pandémii.
Svet musí zabezpečiť nové pracovné miesta cez "čistý a ekologický prechod".
Peniaze daňových poplatníkov musia využívať "na dosahovanie ekologických pracovných miest a udržateľného rastu".
Peniaze by mali využiť aj na to, aby boli ľudia a spoločnosť viac odolní voči klimatickej zmene. "Verejné prostriedky by mali investovať do budúcnosti, nie do minulosti," povedal.
Príspevky na fosílne palivá
Guterres sa takisto zaoberá vládnymi príspevkami na fosílne palivá. Tvrdí, že tento prístup sa musí skončiť a zodpovední musia platiť za znečistenie.
Povedal, že svet potrebuje vzájomne spolupracovať a klimatické riziká musia začleniť do finančných systémov a musia byť ústredným bodom verejnej politiky.
Množstvo odborníkov hovorí o prepojení klimatickej zmeny s koronavírusom.

"I keď pandémia prinesie dočasný pokles globálnych emisií skleníkových plynov, nemôže to odvrátiť pozornosť od naliehavej potreby zásadných zmien v infraštruktúre, energetike, priemyselných systémoch a využívaní pôdy, ktoré nás posunú k dosiahnutiu nulových globálnych emisií najneskôr do roku 2050," uviedol Andrew Norton z Medzinárodného inštitútu pre životné prostredie a rozvoj (IIED).
"Zmeny vo využití pôdy a odlesňovanie sú hlavnými globálnymi hnacími silami vedúcimi k zničeniu biodiverzity. Zvyšujú riziko ďalších pandémií tým, že sa ľudia dostávajú do kontaktu s novými hrozbami, akou je napríklad koronavírus. Strata každého druhu je nenavrátiteľná a natrvalo znižuje odolnosť prírodných a ľudských systémov," dodal.
Všetko o koronavíruse a ochorení Covid-19

- 25 otázok a odpovedí o novom koronavíruse
- Ako postupovať, ak ste sa mohli nakaziť
- Prečo sa môžete chrániť hygienou rúk?
- Funguje ochrana pomocou rúšok a respirátorov?