WASHINGTON, BRATISLAVA. Do mexického pohraničného mesta Reynosa prichádzajú počas celého dňa aj noci. Skupiny mužov, žien a detí, ktorých práve vyhostili zo Spojených štátov.
Nechcú ostať doma. Búria sa vyzbrojení, slovami o ústave a s Trumpovou podporou Čítajte Na konci mosta ponad rieku Rio Grande už na nich čaká Ricardo Calderón Macias a jeho tím. Nasadia si masky a rukavice, pripravia si teplomery a dotazníky.
Bude práve v tejto skupine niekto s pozitívnym nálezom na koronavírus? kladú si otázku skôr, ako sa pustia do práce.
"Bojíme sa, že pri týchto deportáciách sa nakoniec nakazíme všetci," povzdychol si pre Washington Post.
Americké imigračné úrady po vypuknutí pandémie prakticky prestali prijímať žiadosti o azyl. Na hraniciach tak otáčajú aj deti, ktoré samy prešli cestu zo Strednej Ameriky.
Najviac postihnutý štát
Nezastavili sa však deportácie ľudí, ktorí azyl nedostali, a to bez toho, aby im urobili testy na Covid-19. Bránia sa tým, že testujú len ľudí, u ktorých sú príznaky ako zvýšená teplota.
Výsledkom tak je, že do mexických sociálnych ubytovní pre deportovaných alebo do stredoamerických štátov sa vracajú ľudia, ktorí často so sebou prinášajú aj chorobu. Napríklad v Guatemale malo pozitívny test na Covid-19 najmenej 50 ľudí, ktorých Američania vyhostili.
Spojené štáty majú pritom najviac potvrdených prípadov na svete – viac ako 800-tisíc nakazených a 45-tisíc obetí choroby.
Keď pred týždňom do Guatemaly priletelo lietadlo, na ktorého palube mali chorobu až tri štvrtiny ľudí, guatemalský minister zdravotníctva Hugo Monroy o Spojených štátoch hovoril, ako o "Wu-chane Ameriky".
