BUDAPEŠŤ, BRATISLAVA. Začalo sa to v roku 2010, keď sa strana Fidesz dostala k moci. A naplno sa to rozbehlo v roku 2015, keď vláda Viktora Orbána počas utečeneckej krízy zatvorila hranice. Odvtedy ju Európska únia trestá.
Bojuje Orbán viac s opozíciou než s vírusom? Strany prichádzajú o peniaze, Fidesz je iný prípad Čítajte Takýto pohľad na udalosti posledných týždňoch poskytol v rozhovore pre televíziu Euronews maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. Reagoval na kritiku európskych inštitúcií a trinástich členských štátov Únie za zákon, ktorý umožňuje vláde de facto obchádzať parlament.
Zákon pretlačil Orbánov Fidesz parlamentom na konci marca. Zdôvodnil to nutnosťou uvoľniť vláde ruky v čase pandémie, keď sa môže stať, že pre karanténu nebude môcť zasadať parlament.
Minister: Je to lož
Orbán môže vládnuť dekrétmi a v podstate na neobmedzený čas. Podľa zákona môže vláda platný núdzový stav predĺžiť, ak to bude považovať za nutné. Nemusí sa na to pýtať poslancov.
Ďalším sporným bodom zákona je hrozba piatich rokov väzenia pre novinárov, ktorí šíria „nepravdivé informácie“. Takto totiž vláda dlhodobo označuje kritikov.
