Požiare sú v okolí černobyľskej jadrovej elektrárne, ktorá vybuchla v roku 1986, bežné. Tento rok však bola situácia výnimočne zlá, hovorí odborník na radiáciu a zakladateľ organizácie Clean Futures Fund Lucas Hixson. Ten sledoval hasičské zásahy priamo v uzavretej černobyľskej zóne, kde sa okrem iného stará aj o túlavé psy.
Do černobyľskej uzavretej zóny sa aktuálne pre pandémiu dostane len málokto. Dostali ste výnimku?
Keďže v zóne máme rozbehnutých niekoľko projektov, máme povolenie od ukrajinskej vlády.
Robíme tu napríklad vakcináciu a kastráciu túlavých psov, ktoré v zóne žijú, kŕmime ich. Prišiel som sem však aj ako odborník na radiáciu a spolupracujem s černobyľskou jadrovou elektrárňou.
Pre pandémiu je zóna pre turistov zatvorená a pre požiare obmedzili vstup aj mnohým ďalším. Dnes to vyzerá, že požiare sa podarilo uhasiť a všetko je opäť pod kontrolou. Takže máme aj pozitívne správy.
Nakoľko bežné sú podobné požiare v Černobyli?
Nie je to úplne neobvyklé, požiare sú tu takmer každý rok. Tento rok však nastali komplikácie. Počas zimy tu napadlo len veľmi málo snehu, snežilo možno tri dni a prišli sme tak o obdobie vlhka.
