Skutočný počet obetí pandémie v Číne sa nikdy nedozvieme, hovorí v rozhovore pre SME sinológ FILIP ŠEBOK z českej Asociácie pre medzinárodné otázky a v Stredoeurópskom inštitúte ázijských štúdií na Slovensku. Uvoľňovanie opatrení však podľa neho naznačuje, že vláda má pocit, že situáciu už má pod kontrolou.
V rozhovore okrem aktuálnej situácie v Číne opisuje vzťahy krajiny so strednou Európou, vysvetľuje, prečo neprichádzajú sľúbené investície z Číny. Opisuje tiež ciele čínskej propagandy, ktorá v čase pandémie začína vo veľkom využívať dezinformácie.
Čína tento týždeň prvýkrát od januára nehlásila žiadnu obeť pandémie. Dá sa tomu veriť?
Podľa mňa ani samotná čínska vláda celkom neverí, že čísla sú skutočné. Aj ona sa totiž musí spoliehať na čísla, ktoré jej prichádzajú z provincií. Uvedomuje si tiež, že predovšetkým v počiatočnom chaose mnoho nakazaných a úmrtí štatistiky z rôznych dôvodov nezaznamenali. Takisto existujú politické tlaky, aby tie čísla boli čím nižšie. Ťažko povedať, či tam skutočne nie sú žiadne obete, ale z uvoľňovania obmedzení sa dá usúdiť, že vláda verí, že situáciu má pod kontrolou. Inak by to nerobila.

Mnohí vládu obviňujú, že zamlčiava skutočné čísla. Prečo by to robila?
Na začiatku podcenili situáciu a systém úplne zlyhal. Propaganda potom začala zdôrazňovať, že Čína je v "ľudovej vojne" s koronavírusom, čo bolo ozvenou čias Mao Ce-tunga. Propaganda hovorila, že Čína vyhráva a preto bolo dôležité, aby to ukazovali aj oficiálne štatistiky.
V roku 2008 zasiahlo provinciu Sečuán silné zemetrasenie a vláda potom uvádzala oveľa nižšie počty mŕtvych. Po zemetrasení mnohí aktivisti vrátane umelca Aj Wej-weja poukazovali na skutočný počet obetí. Dá sa niečo podobné očakávať aj tentoraz?
V Sečuáne to bolo inak ako teraz. Tam spočiatku ľudia dôverovali vládnym opatreniam, ktoré pôsobili efektívne. Prezident Chu Ťin-tchao a premiér Wen Ťia-pao vtedy napríklad do postihnutej oblasti prišli už po niekoľkých dňoch. Teraz prezident Si Ťin-pching čakal s návštevou Wu-chanu až do marca a hlavne na začiatku krízy bol úplne neviditeľný. V Sečuáne sa až neskôr začali objavovať pochybnosti o počtoch obetí. Ukazovalo sa, že mnoho malých detí zomrelo v školách, ktoré boli nekvalitne postavené. Čínska spoločnosť sa odvtedy posunula, priestor pre nezávislé opozičné hnutia je oveľa menší. Preto by som teraz nič podobné nečakal, navyše, čínsky režim má paradoxne väčšiu podporu občanov ako pred epidémiou. Neexistuje širšie hnutie, ktoré by spochybňovalo oficiálne údaje aj keď sa ozývajú individuálne hlasy v rámci systému, ktorý reakciu na epidémiu, a predovšetkým Si Ťin-pchinga samotného, kritizujú.
Filip Šebok
vyštudoval kultúrne štúdiá Číny na Masarykovej univerzite v Brne, medzinárodné vzťahy zas študoval v čínštine v Pekingu.
Pracoval pre slovenské think-tanky Stratpol a CEIAS, stážoval na slovenskej ambasáde v Pekingu. Písal pre slovenské médiá vrátane SME.
Od minulého roka je v českej Asociácii pre medzinárodné otázky, kde sa zameriava na čínsku domácu a zahraničnú politiku, na vzťahy Číny s krajinami strednej a východnej Európy a na čínsku zahraničnopolitickú rétoriku.
V utorok vyšla publikácia o vzťahoch Číny so strednou Európou, Šebok je jedným z autorov.
Bude vôbec možné sa dostať ku skutočným počtom obetí, alebo budeme navždy odkázaní na údaje, ktoré vláda nahlásila Svetovej zdravotníckej organizácii?
Myslím si, že to nie je možné.
V médiách sa objavili informácie, že vo Wu-chane spopolnili oveľa viac ľudí, ako vláda priznáva.
Často máme tendenciu prijímať podobné neoverené teórie o Číne nekritickým pohľadom. Ak ide napríklad o urny vo Wu-chane, v meste s jedenástimi miliónmi obyvateľov, ľudia zomierajú aj za bežných okolností, krematóriá však v posledných mesiacoch nevydávali urny a až teraz si po ne mohli ľudia prísť. Treba tam započítať aj ľudí, ktorí by umreli tak či tak, a ľudí, ktorí zomreli na iné choroby pre kolabujúci zdravotnícky systém.
Podobne sa argumentovalo, že vypadlo asi dvanásť miliónov SIM-kariet čínskych mobilných operátorov.