BUDAPEŠŤ. Verdikt Súdneho dvora EÚ v Luxemburgu, podľa ktorého Poľsko, Maďarsko a Česká republika porušili legislatívu Európskej únie (EÚ), keď počas migračnej krízy v roku 2015 odmietli na základe tzv. migračných kvót prijať utečencov, je diskriminačný a poburujúci.
Vyhlásila to vo štvrtok maďarská ministerka spravodlivosti Judit Vargová.
"Maďarsko aj naďalej odmieta migračné kvóty," cituje agentúra MTI vyhlásenie šéfky rezortu justície, podľa ktorej vývoj udalostí potvrdil správnosť maďarského postoja.
Kvóty úplne nenaplnila takmer žiadna krajina
Za poburujúcu označila aj skutočnosť, že rozhodnutie o rozdelení utečencov podľa kvót z roku 2015 nevykonala bezo zvyšku prakticky ani jedna členská krajina EÚ.
"Európska komisia postupovala evidentne diskriminačne, keď začala právne konanie výhradne v prípade Poľska, Maďarska a Česka, a navyše toto konanie stratilo zmysel, pretože rozhodnutie o kvótach bolo platné iba do jesene roku 2017," zdôraznila Vargová.
Sudcovia vo verdikte uviedli, že trojica štátov nemala právo odmietnuť nariadenia EÚ týkajúce sa prerozdeľovania približne 160 000 utečencov z Grécka a Talianska s argumentom, že chránia svoju vnútornú bezpečnosť.
Babiš: Neeba nič platiť, ani príjimať utečencov
Podľa poľskej vlády nemá rozsudok v praxi žiaden význam. Informovala o tom agentúra PAP.
Ako uviedol hovorca poľskej vlády Piotr Müller, keďže rozhodnutie EÚ o kvótach z roku 2015 bolo platné len do jesene 2017, nie je možné ho v súčasnosti vykonať.
Poľsko prijatie utečencov odmietlo, aby zabezpečilo ochranu krajiny pred nekontrolovanou migráciou, dodal.

Český premiér Andrej Babiš zareagoval podľa portálu iDNES.cz na rozsudok slovami, že je podľa neho dôležité, že Česko žiadnych migrantov prijímať nebude a poukázal na to, že kvóty medzičasom stratili platnosť.
Dôležité podľa neho nie je ani to, že ČR proces prehrala. Podstatné je, že nemusí nič platiť.
Na to, že rozhodnutia o povinných kvótach už nie sú v platnosti, poukázal aj vládny splnomocnenec pre zastupovanie ČR pred Súdnym dvorom EÚ Martin Smolek.
"Aj Európska komisia na ústnom pojednávaní uviedla, že sa neusiluje o zaistenie konkrétnej nápravy, ale že zmysel pojednávania je primárne symbolický," povedal pre iDNES.cz.
Verdikt bez následkov
Ministri vnútra členských štátov EÚ v septembri 2015 napriek protestom krajín strednej a východnej Európy schválili systém prerozdeľovania uchádzačov o azyl zo spomínaných krajín.
Napriek tomu, že ECJ neskôr príslušné rozhodnutie potvrdil, Poľsko, Maďarsko a Česko sa ním odmietli riadiť.
Trojicu krajín Vyšehradskej štvorky zažalovala Európska komisia s cieľom zaistiť dodržiavanie práva EÚ.
Právnici troch žalovaných štátov podľa portálu Novinky.cz tvrdia, že verdikt nebude mať praktický význam, lebo prerozdeľovanie utečencov podľa povinných kvót sa už skončilo a rozsudok teda nemôže zabezpečiť nápravu.
Všetko o koronavíruse a ochorení Covid-19

- 25 otázok a odpovedí o novom koronavíruse
- Ako postupovať, ak ste sa mohli nakaziť
- Prečo sa môžete chrániť hygienou rúk?
- Funguje ochrana pomocou rúšok a respirátorov?