LUXEMBURG. Poľsko, Maďarsko a Česká republika porušili legistalívu Európskej únie, keď počas migračnej krízy v roku 2015 odmietli na základe tzv. migračných kvót prijať utečencov.
Rozhodol o tom vo štvrtok Európsky súdny dvor (ECJ) v Luxemburgu, informovala agentúra DPA.
Loading
...
Nemali právo odmietnuť kvóty
Sudcovia vo verdikte uviedli, že trojica štátov nemala právo odmietnuť nariadenia EÚ týkajúce sa prerozdeľovania približne 160 000 utečencov z Grécka a Talianska s argumentom, že chránia svoju vnútornú bezpečnosť.
Ministri vnútra členských štátov EÚ v septembri 2015 napriek protestom krajín strednej a východnej Európy schválili systém prerozdeľovania uchádzačov o azyl zo spomínaných krajín.
Napriek tomu, že ECJ neskôr príslušné rozhodnutie potvrdil, Poľsko, Maďarsko a Česko sa ním odmietli riadiť.
Verdikt nemá praktický význam
Trojicu krajín Vyšehradskej štvorky zažalovala Európska komisia s cieľom zaistiť dodržiavanie práva EÚ.

Výška trestu zatiaľ nie je známa. Európska komisia sa bude musieť opätovne obrátiť na ECJ a požiadať o finančné sankcie.
Až potom ECJ stanoví trest, pričom zohľadní trvanie a rozsah porušenia legislatívy EÚ, ako aj ekonomický potenciál danej krajiny.
Právnici troch žalovaných štátov podľa portálu Novinky.cz tvrdia, že verdikt nebude mať praktický význam, lebo prerozdeľovanie utečencov podľa povinných kvót sa už skončilo a rozsudok teda nemôže zabezpečiť nápravu.
Krajiny argumentovali vnútornou bezpečnosťou
Poľsko a Maďarsko tvrdia, že mali právo neuplatňovať rozhodnutia o relokáciách na základe článku 72 Zmluvy o fungovaní EÚ, podľa ustanovení týkajúcich sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorých súčasťou je aj azylová politika.
Argumentovali potrebou udržania verejného poriadku a zabezpečovania vnútornej bezpečnosti.
Súd: Článok 72 neumožňuje výnimky
Súdny dvor však konštatoval, že článok 72 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je ustanovením o výnimke zo všeobecných pravidiel práva Únie a treba ho vykladať reštriktívne.
Tento článok členským štátom nepriznáva právomoc odchýliť sa od ustanovení práva Únie odkazom na verejný poriadok a vnútornú bezpečnosť.
Súdny dvor rozhodol o dôvode Českej republiky týkajúcom sa nefunkčnosti mechanizmu relokácií.
Uviedol, že nemožno pripustiť, aby sa členský štát s cieľom vyhnúť sa povinnosti premiestnenia, ktorá mu vyplýva z uvedených aktov, mohol opierať o svoje jednostranné posúdenie údajnej nedostatočnej účinnosti, či nefunkčnosti mechanizmu premiestnenia.
V opačnom prípade by mohlo dôjsť k ohrozeniu cieľa solidarity, ktorý je vlastný rozhodnutiam o premiestnení, ako aj k porušeniu záväznej povahy týchto právnych aktov.